Eva Škrovinová

– born 1989 in Nitra – studied painting in the studio of Stanislav Balek at the Academy of Arts in Banská Bystrica and subsequently in the studio of Intermedia with Václav Stratil at the Faculty of Fine Arts of the Brno University of Technology. She also completed an internship in the Intermedia III studio with Tomáš Vaňek at the Academy of Fine Arts in Prague. In 2015, she won the Critics’ Award for Young Painting in the Czech Republic and in 2016 the third place in the NOVUM Foundation Award in Slovakia. She lives and works in Prague.

/evaskrovinova.konicek.net/

I am intentionally interested in the research of the medium of painting and its value through the material. The relationship between the viewer and the painting as an object “hanging on the wall”, which is a part of everyday life, is important to me. I emphasize the established conventions, stereotypes, prejudices, and expectations that the viewer has. My outputs are often site-specific and intermediate, and they can include object, installation, photo, or video.

I am interested in themes that come from my daily life. I am influenced by contact with people outside my comfort zone who may have a different view of visuality. I realize that most of the society has a different viewpoint on what is meant by the art than what is presented as art in the galleries. If I focus on Eastern Europe, where I spend most of my time, I am fascinated by the current view across all sections of society and the impact of the interruption of art development by the communist era. I keep a balance between real stimuli and themes that come directly from image theory. I usually retroactively look for connections, then I verify and compare my ideas with theory.

Interaction with the viewer will really show the distance or respect he/she maintains towards physical contact with the image itself. The question for me is whether it is still important to work with an empty gallery space when private spaces can provide a much richer context for the viewer1.

I am analyzing human perceptions and values ​​of painting through material design. I use elements that have no meaning in the traditional understanding of this medium. This system consists of more nuances than just the frame, canvas, and color: from the center rails, hooks for wall mounting, installation position, method of hanging or the possibility to see the canvas from the back – to layers of paint on the canvas surface in which I see mainly sculptural potential instead of traditional display. In the context of the history and technology of the painting medium, I take a critical look by reversing the relationship between material and representation23.

If I must choose a significant work, the most important series for me as an artist is My carrier4, but I´d prefer to present myself with Sunflower for my mam5, as it is site-specific and more complex.

I am re-evaluating my work all the time, I often ended up with deciding not to present many things. I strictly repeat to myself that it is not necessary to create series, repeat, multiply the principle and exhaust one strong idea. On the contrary, I try to be able to clearly defend the amount of production that is so significant for painting. I like moments when the idea of ​​a work naturally switches between the media, does not look stylized and cannot be firmly demarcated.

I have noticed that I alternate periods of the narrowing and sorting of topics with the periods of experimentation and theme expansion in the cycles. My goal for the future is the continuity and sustainability of this process.

– Eva Škrovinová (2020).

1Image: Eva Škrovinová, Memories of the sun from homeland, 2017, cooperation from long term project “gaučák”. Courtesy of the artist.
2Image: Eva Škrovinová, Sac, 2020, canvas in acrylic, from the series You shall not hang. Courtesy of the artist.
3Image: Eva Škrovinová, No.1, 2020, acrylic still on canvas, from the series You shall not hang. Courtesy of the artist.
4Image: Eva Škrovinová, Non restricted, 2014, photography, 200 x 180 cm, installation in Gallery NTK, Prague. Courtesy of the artist.
5Image: Eva Škrovinová, Sunflower for my mom, 2016, one of the first cooperation from project “gaučák”. Courtesy of the artist.

My mom always wishes some nice picture of flowers. When I was younger, she told me many times: "Why can't you paint some nice meadows with poppies or bouquet of sunflowers? It would be only for me." After a few years, I found that refreshing challenge will also collaborate with people who want only nice pictures in their living room.

– sa narodila v roku 1989 v Nitre. Študovala maľbu v ateliéri Stanislava Balka na Akadémii umení v Banskej Bystrici a následne v ateliéri Intermédií u Václava Stratila na Fakulte výtvarných umění Vysokého učení technického v Brne. Absolvovala aj stáž v ateliéri Intermédia III u Tomáša Vaňka na Akadémií výtvarných umení v Prahe. V roku 2015 získala Cenu kritiky pre mladú maľbu v Českej republike a v roku 2016 tretie miesto v Cene nadácie NOVUM na Slovensku.  Žije a pracuje v Prahe.

/evaskrovinova.konicek.net/

Programovo sa zaujímam o výskum média maľby, jeho hodnotu skrz materiál. Dôležitý je pre mňa vzťah diváka a maľby ako objektu „zaveseného na stene“, ktorý je súčasťou každodenného života. Zdôrazňujem zažité konvencie, stereotypy, predsudky a očakávania, ktoré má divák. Moje výstupy sú často miestne-špecifické a intermediálne, zahrňujú objekt, inštaláciu, fotografiu alebo video.

Reflektujem témy, ktoré vychádzajú z môjho každodenného života. Ovplyvňuje ma kontakt s ľuďmi mimo mojej komfortnej zóny, ktorý majú iný pohľad na vizualitu. Uvedomujem si, že veľká časť spoločnosti má iný pohľad na umenie, ako to čo sa prezentuje v galériách. Upresním to na východnú Európu, kde sa najčastejšie pohybujem. Fascinuje ma súčasný rozhľad naprieč všetkými vrstvami spoločnosti a vplyv prerušenia vývoju umenia komunistickou érou. Držím si balans medzi reálnymi podnetmi a témami, ktoré vychádzajú priamo z teórie obrazu. Zväčša si spätne hľadám spojenia, overujem a porovnávam svoje nápady s teóriou.

Interakcia s divákom reálne ukáže dištanc alebo rešpekt, ktorý si udržuje voči fyzickému kontaktu so samotným obrazom. Otázkou pre mňa je, či je ešte dôležité spolupracovať s vyprázdneným galerijným prostredím, keď súkromné priestory poskytujú oveľa bohatší kontext o divákovi1.

Analyzujem ľudské vnímania a hodnoty maľby skrz materiálne prevedenie. Používam prvky, ktoré nemajú v tradičnom ponímaní tohto média význam. Tento systém sa skladá z viac nuáns než len rám, plátna a farba: od stredových líšt, háčikov na upevnenie na stenu, polohy inštalácie, spôsobu zavesenia alebo možnosť vidieť plátno zo zadnej strany – až po vrstvy farby na povrchu plátna v ktorej vidím hlavne sochársky potenciál pred tradičným zobrazovaním. V kontexte histórie a technológie maliarskeho média kladiem kritický pohľad tým, že obraciam vzťah medzi materiálom a zobrazovaním23.

Ak mám vybrať signifikantné dielo, tak pre mňa ako umelkyňu je najdôležitejšia séria My carrier4, ale radšej sa prezentujem  dielom Sunflower for my mam5, pretože je site-specific a funguje komplexnejšie.  

Prehodnocujem svoje práce, veľa vecí sa rozhodnem neprezentovať. Striktne si opakujem, že nie je potrebné tvoriť série, opakovať, zmnožovať princíp a vykrádať jeden silný nápad. Opačne, snažím sa, aby som množstvo produkcie, ktoré je tak signifikantné pre maľbu, vedela jasne obhájiť. Mám rada momenty, kedy sa idea diela prirodzene prehupne medzi médiami, nepôsobí štylizovane a nedá sa pevne ohraničiť.

Vypozorovala som, že v cykloch striedam zužovanie a triedenie tém s obdobím skúšania a rozširovania. Mojím cieľom je kontinuita a udržateľnosť tohto procesu do budúcna.

– Eva Škrovinová (2020).

1Obrázok: Eva Škrovinová, Spomienky na silne slnko z domova, 2017, spolupráca v rámci dlhodobého projektu “gaučák”. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Eva Škrovinová, Sac, 2020, plátno v akryle, zo serie Nezavesíš. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Eva Škrovinová, No.1, 2019, akryl ešte stále na plátne, zo serie Nezavesíš. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Eva Škrovinová, Nespútaná, 2014, fotografia, 200 x 180 cm, inštalácia v Galérii NTK, Praha. S láskavým dovolením umelkyne.
5Obrázok: Eva Škrovinová, Slnečnice pre mamu, 2016. S láskavým dovolením umelkyne.

Moja mama si vždy priala pekný obraz slnečníc. Keď som bola mladšia, veľakrát ma nabádala: “Prečo mi nenamaľuješ nejaké pekné pole s červenými makmi alebo kyticu slnečníc? Bolo by to len pre mňa.” Spätne som si uvedomila, že by mohla byť výzva spolupracovať práve s tými, ktorí by chceli len nejaký pekný obrázok do ich obývačky. Vznikol tak projekt “gaučák”.