Kundy Crew

– the collective of radical embroidery Kundy Crew was formed in 2010 as an informal group of angry women. In their embroidery they deal with feminist, anti-fascist, human, serious, funny topics. The cross stitch they chose to record their messages carries a certain conservatism. In this union, however, it becomes the bearer of radical messages and helps to create new traditions that are not based on prejudices and stereotypes. Today, the Kundy Crew group has four members – Iva, Eva, Nina and Gabika.  They organized workshops, punk sessions and were part of serious exhibitions in Prague, Vienna, Budapest, Berlin, Bratislava, and other cities.

/facebook.com/KundyCrew/

The Kundy Crew collective originated as a feminist collective and feminist ideas and the need to express them is still our main motivation. Feminism, as we understand it, must be inclusive and intersectional. Our political positions have played from the very beginning an important role in our work. We formed Kundy Crew as a political and activist project and only later we started to see ourselves in the context of art. Our work carries a strong legacy of those women who were here before us and those who we are following up. We use the rights they fought for and the technology they left us so that we can shout louder today. We want to set up current political issues, which are concerning us, or which we are considering important. We also try to make topics that are not so much talked about more visible. Most of the subjects of our embroidery are based on women’s experience, frustration, and anger, which are brought to us by living in a patriarchal society, but also on the situation of women around us. The technique we use is also perceived as traditionally “feminine” and has therefore been made invisible.

We try to act more as a collective author – as a kind of counterpoint to the self-presenting, individualistic understanding of an authorship. We emphasize the community and the collective way of creating and functioning. The forms of our creative process differ from collective embroidery in pubs, through meeting in workshops to solitary embroidering while watching the shows. Our work includes everything from exciting common brainstormings, when we usually come up with most of the ideas and which have the best dynamics, through communication with people who bring a new perspective on the matter, to quiet self-reflection and concentration. Workshops are also a part of our artistic practice where we try to convey to the participants the technique of cross-stitching as the bearer of something that has no place in the capitalist society: several hours of connection, consistent slowness, meditation, and reflection (but still with a subversive political charge).   

Our beginnings were but punk and random. We often visited the already non-existent club “Intergalaktická Obluda” in Bratislava and a frequent topic of our conversations at the time was (sometimes rather more toxic than would be convenient) the masculinity of groups and collectives that visited “Obluda”. A few of our friends were members of all sorts of “crews” at the time, so we said to ourselves that we also wanted a crew, but a girl’s one. Sometime around that time, Iva discovered the Australian collective Radical Cross Stitch1, which inspired us. We started to embroider on our couch without any comprehensive concept, artistic ambitions, or even plan. Basically, we started with embroidery, and meanings occurred later in the process of creation. Today things are clearer to us as we may be working less spontaneously but more consciously.

We are united by a sense of solidarity and sisterhood with those who deal with similar problems and pains as we do. Sometimes this feeling intersects with the Slovak art scene2. Initially, the fact that we were invited to exhibitions in art institutions was a great source of fun for us. We sensed the first exhibitions3 more as a certain infiltration or mischief, with such a giggled feeling as when you manage to take the train from Žilina to Bratislava illegally and you know that it will be more likely not happening again next time. Today it does not seem so bizarre to us even though the question “are we the artists?” is not very important to us.

We are not developing a specific art program, but we have defined values ​​that are pronounced in our work. We are united by (queer) feminism4, anti-fascism, ecology5, solidarity and strong attitude against racism6, xenophobia7, homo / bi / transphobia8, misogyny9, and other ugly sorrow things. We need to react to issues that bother us10 and there are always so many of them that we cannot handle everything the way we want to. Subjects usually reveal to us by themselves. We deal with social topics, but also personal topics – mostly they are interconnected Being a (creative) woman in today’s Slovak society is time consuming. Not only you are willingly or not facing society’s expectations of you as a woman -as an activist woman you are supposed to comment on things that affect you. These are, for example, the repeated efforts of a group of members of Parliament to enforce laws against women 11. We are also trying to help feminist organizations, that despite the importance of their work are constantly facing obstacles from different sides. Suddenly there is a lot more work to be done

Selection of artists’ works: 12131415161718192021.

The text was written in collaboration with Michaela Kučová (2020).

Michaela Kučová was born 1988. She specializes in journalism, project management and PR in the field of culture. She has collaborated on projects such as PechaKucha Night Bratislava, Dymová hora, Oskár Čepan Award, White Night and Question of Will. For two years, she led a series of discussions on gender issues in Slovak art at the Art Books Coffee Gallery. Her texts were published in newspapers SME, Denník N, Pravda, and magazines Profile, Artalk or Kapitál. She contributed to the catalogues of Kristína Mésároš or the annual exhibition Take Care organized by Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. She is the co-founder of the feminist newsletter Kurník.
1Radical Cross Stitch, see: https://radicalcrossstitch.com/
2See: https://www.schemnitz.sk/bez-opony-without-a-curtain/2018/11/19/kundycrew
3See: https://www.artwallgallery.cz/en/exhibition/kundy-crew-she-should-not-have-been-provoking
4See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/3152018701508909/
5See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/2520005208043598/
6See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/1360886663955464
7See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/1400961306614666
8See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/2394417740602346/
9See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/2951738071536974/
10See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/3284455321598579/
11See: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/a.165217870189022/3626781377365970/
12Image: Kundy Crew, Mrož je viac než národ [A Walrus is More Than a Nation], embroidery. Courtesy of artists.
13Image: Kundy Crew, Narodil sa Kristus pán a mal dvoch otcov [Christ the Lord was born and had two fathers], embroidery. Courtesy of artists.
14Image: Kundy Crew, Len mŕtva ryba pláva s prúdom [Only a dead fish swims with the current], embroidery. Courtesy of artists.
15Image: Kundy Crew, Ženy majú gule! [Women have balls!], embroidery. Courtesy of artists.
16Image: Kundy Crew, FEMINIZMUS môžeš si za to sama [FEMINISM you can blame yourself], embroidery. Courtesy of artists.
17Image: Kundy Crew, Mama je len jedna. Alebo aj dve! [Mom is only one. Or two!], embroidery. Courtesy of artists.
18Image: Kundy Crew, Pomaly, ale Tiso. [Slowly, but Tiso.], embroidery. Courtesy of artists.
19Image: Kundy Crew, Rozum potratil [Reason miscarried], embroidery. Courtesy of artists.
20Image: Kundy Crew, Držte svoje doktríny mimo mojej vagíny [Keep your doctrines out of my vagina], embroidery. Courtesy of artists.
21Image: Kundy Crew, Pretiekla mi trpezlivosť [My patience overflowed], embroidery. Courtesy of artists.

– kolektív radikálneho vyšívania Kundy Crew vznikol v roku 2010 ako neformálne zoskupenie nahnevaných žien. Vo svojich výšivkách sa venujú témam feministickým, antifašistickým, ľudským, vážnym, vtipným. Krížiková výšivka, ktorú si na zaznamenávanie svojich posolstiev zvolili, v sebe nesie určitý konzervativizmus. V tomto spojení sa však stáva nositeľkou radikálnych posolstiev a pomáha vytvárať nové tradície, ktoré nie sú založené na predsudkoch a stereotypoch. Skupina Kundy Crew má dnes štyri členky – Ivu, Evu, Ninu a Gabiku a za sebou workshopy, punkové posedenia i vážne výstavy v Prahe, Viedni, Budapešti, Berlíne, Bratislave a v ďalších mestách.

/facebook.com/KundyCrew/

Kolektív Kundy Crew vznikol ako feministický kolektív a feministické myšlienky a potreba ich vyjadrenia sú dodnes našou hlavnou motiváciou. Feminizmus, ako ho vnímame my, musí byť inkluzívny a intersekcionálny. Naše politické postoje majú v našej tvorbe od začiatku významné miesto. Kundy Crew sme sformovali ako politický a aktivistický projekt, v kontexte umenia sme sa začali vnímať až neskôr. Naša tvorba v sebe nesie silný odkaz tých, ktoré tu boli pred nami a na ktoré nadväzujeme. Užívame práva, za ktoré bojovali, a techniku, ktorú nám prenechali, aby sme dnes mohli kričať hlasnejšie.Chceme otvárať súčasné politické témy, ktoré sa nás dotýkajú, alebo ich považujeme za dôležité. Tiež sa snažíme zviditeľňovať témy, o ktorých sa až tak nehovorí. Drvivá väčšina tém našich výšiviek vychádza zo ženského prežívania, frustrácie a hnevu, ktorý nám prináša život v patriarchálne nastavenej spoločnosti, ale aj situácia žien okolo nás. Aj technika, ktorú využívame, je vnímaná ako tradične „ženská“ a bola preto zneviditeľňovaná.

Snažíme sa vystupovať skôr ako kolektívna autorka – ako akýsi protipól sebaprezentujúcemu sa, individualistickému ponímaniu autorstva. Kladieme dôraz na komunitu a kolektívny spôsob vytvárania a fungovania. Podoby nášho tvorivého procesu sú rôzne. Od kolektívnych vyšívačiek po krčmách, cez stretávanie sa na workshopoch až po samotárske vyšívanie pri seriáloch. Zahŕňa to všetko od vzrušujúcich spoločných brainstormingov, kedy toho väčšinou najviac vymyslíme a má to najlepšiu dynamiku, cez komunikáciu s ľuďmi, ktorí prinesú nový pohľad na vec, až po tichú sebareflexiu a sústredenie. Súčasťou našej umeleckej praxe sú aj workshopy. Práve tam sa snažíme účastníčkam a účastníkom sprostredkovať techniku krížikovej výšivky ako nositeľku niečoho, čo v kapitalistickej spoločnosti nemá miesto: niekoľkohodinové druženie sa, dôslednú pomalosť, meditatívnosť a reflexiu (ale stále so subverzívnym politickým nábojom).

Naše začiatky boli pankáčske a náhodné. Často sme navštevovali už neexistujúci bratislavský klub Intergalaktická Obluda a častou témou našich vtedajších rozhovorov bola (niekedy toxickejšia, než by bolo milé) maskulinita skupín a kolektívov, ktoré sa okolo Obludy pohybovali. Zopár našich kamošov malo vtedy všelijaké „crews“, tak sme si povedali, že aj my chceme crew, ale takú dievčenskú. Iva niekedy v tom čase objavila austrálsku skupinu Radical Cross Stitch1, ktorou sme sa inšpirovali. Vyšívať sme začali u nás na gauči bez nejakého uceleného konceptu, umeleckých ambícií alebo plánu. V podstate sme s vyšívaním začali a až v procese tvorby sa na to organicky nabaľovali významy. Dnes už máme vo veciach viac jasno, pracujeme možno menej živelne a viac vedome.

Spája nás pocit solidarity a sesterstva s tými, ktoré/í riešia podobné problémy a bolesti, ako my. Niekedy má tento pocit prieniky aj so slovenskou umeleckou scénou2. Spočiatku pre nás fakt, že sme prizývané na výstavy v umeleckých inštitúciách, bola veľká sranda. Prvé výstavy3 sme vnímali skôr ako určitú infiltráciu alebo darebáctvo, s takým tým vychichotaným pocitom, ako keď sa ti podarí ísť vlakom zo Žiliny do Bratislavy načierno a vieš, že nabudúce sa to už asi nezopakuje. Dnes sa nám to už nezdá také bizarné, aj keď pre nás otázka „tak sme teda tie umelkyne?“ nie je veľmi dôležitá.

Nerozvíjame špecifický umelecký program, ale definovali sme si hodnoty, ktoré jasne odznievajú v našej práci. Spája nás (queer)4 feminizmus, antifašizmus, ekológia5, solidarita a vymedzenie sa proti rasizmu6, xenofóbii7, homo/bi/trans fóbii8, mizogýnii9, a iným škaredým smútkom. Potrebujeme reagovať na veci, ktoré nás trápia10, a tých sa vždy nájde toľko, že nestíhame všetko spracovávať tak, ako by sme chceli. Námety sa väčšinou ponúkajú samé. Venujeme sa témam spoločenským, ale aj osobným – väčšinou je to prepojené. Byť (tvoriacou) ženou v dnešnej slovenskej spoločnosti je časovo náročné. Nielen, že chtiac či nechtiac stojíte pred očakávaniami spoločnosti od vás ako od ženy, ako žena angažovaná by ste sa mali vyjadriť k veciam, ktoré sa vás dotýkajú. Sú to napríklad opakované snahy skupiny poslancov a poslankýň pretlačiť zákony proti ženám11, a snažíme sa tiež pomôcť feministickým organizáciám, ktoré napriek významu svojej práce neustále dostávajú polená pod nohy. Zrazu je tu oveľa viac práce.

Ďalšie práce:12131415161718192021.

Text bol napísaný v spolupráci s  Michaelou Kučovou (2020).

Michaela Kučová sa narodila v roku 1988. Venuje publicistike, projektovému manažmentu a PR v oblasti kultúry. Spolupracovala na projektoch ako PechaKucha Night Bratislava, Dymová hora, Cena Oskára Čepana, Biela noc či Question of Will. V galérii Art Books Coffee dva roky viedla sériu diskusií o rodových témach v slovenskom umení. Jej texty ste mohli čítať aj v SME, Denníku N, Pravde, Profile, Artalku či Kapitáli. Prispela do katalógov Kristíny Mésároš  či Výročnej výstavy VŠVU Take Care. Je spoluzakladateľkou feministického newslettra Kurník.
1Radical Cross Stitch, viď: https://radicalcrossstitch.com/
2Viď: https://www.schemnitz.sk/bez-opony-without-a-curtain/2018/11/19/kundycrew
3Viď: https://www.artwallgallery.cz/en/exhibition/kundy-crew-she-should-not-have-been-provoking
4Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/3152018701508909/
5Viď: //www.facebook.com/KundyCrew/photos/2520005208043598/
6Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/1360886663955464
7Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/1400961306614666
8Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/2394417740602346/
9Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/2951738071536974/
10Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/3284455321598579/
11Viď: https://www.facebook.com/KundyCrew/photos/a.165217870189022/3626781377365970/
12Obrázok: Kundy Crew, Mrož je viac než národ, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
13Obrázok: Kundy Crew, Narodil sa Kristus pán a mal dvoch otcov, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
14Obrázok 3: Kundy Crew, Len mŕtva ryba pláva s prúdom, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
15Obrázok: Kundy Crew, Ženy majú gule!, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
16Obrázok: Kundy Crew, FEMINIZMUS môžeš si za to sama, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
17Obrázok: Kundy Crew, Mama je len jedna. Alebo aj dve!, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
18Obrázok: Kundy Crew, Pomaly, ale Tiso., výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
19Obrázok: Kundy Crew, Rozum potratil, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
20Obrázok 9: Kundy Crew, Držte svoje doktríny mimo mojej vagíny, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.
21Obrázok: Kundy Crew, Pretiekla mi trpezlivosť, výšivka. S láskavým dovolením umelcov.