Zuzana Pustaiová
– born 1990, in Levice. She started to take an interest in visual arts with painting but soon she switched to photography, which she studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava, Slovakia, and University of Applied Sciences in Bielefeld, Germany. Currently, she is finishing her doctoral degree in arts. In her artworks, Pustaiová explores role-playing in contemporary society as a principal element that forms the relationships between family members, relatives, friends, or other diverse social groups. With a sense of wit, humor and irony, she uncovers the cultural stereotypes related to gender, age, tradition, and social inclusion. She has received numerous awards in contemporary photography (1st Prize at the Rovinj Photodays 2018, finalist for the Lucie Foundation Scholarship in Los Angeles 2017, Honorable mention at Latitude Life APS in Italy 2019), and in 2018 she was named Slovak Photographer of the Year. She has exhibited internationally in Europe and Canada. PHer first art book, based on the work One Day Every Day (2022), is shortlisted for Paris Photo Aperture Photobook Awards 2022. Pustaiová is a member of the Reflektor – platform for self-published photobooks in Austria and the Association of Slovak Professional Photographers in Slovakia. She works as a freelance photographer, lecturer, educator, photo editor and editor-in-chief of Fotonoviny – Newspaper of photography. She lives and works in Levice and Bratislava.
I got into art as a little girl. While other children enjoyed going to toy stores, my paradise was stationery – tempera paints, brushes, markers, pencils, and other creative needs. Art is an integral part of me. It is the instant part of being, my personality, we can say that it is an obsession that cannot be rid of. I cannot imagine life without the possibility of creative self-realization. I think it would be empty, without some deeper meaning. Being an artist is my job, as I work PhD. student at the Department of Photography and New Media at the Academy of Fine Arts in Bratislava, as well as my identity. These two parts are interconnected and are inseparable. They coexist in harmony.
In my artistic practice, I often draw inspiration from my immediate surroundings. These are situations, moments, problems that irritate me, encourage me to explore and understand them more deeply, or they are everyday little things that I transform into new comments. In my work, I return to issues related to stereotypes and topics related to the family – comments on gender and gender stereotypes of the family within the Central European context (Family Album – since 2013)1, multi-layered structures of relationships within one family (Faces of Family, 2017)23 or the question of searching for answers in the life phase of defining oneself from the biological family and forming a new family (Interlude, 2020)45. Although individual projects deal with the family issue, they are not the result of a program setting. My projects arise individually, but in view of the whole genesis of creation, they are interrelated, refer to each other, shift and develop.
Although I am a woman artist, I cannot say that I consider myself a feminist author. I do not deal with general topics arising from socio-political events, rather opposite. I focus on personal topics that can be generalized. The feminine view is perceptible in my work, I would say legible, and I think that trying to eliminate it would cause that art would not be honest. And art should be honest. We cannot say what topics the female authors should or should not have to work on or which topic is more relevant, and which is not. Quality, innovative and from another point of view processed art will always have an impact on the audience and will interact.
Creation is my integral part. In everyday life, it is difficult to separate art from everyday life. It is different from the people who can forget about work the moment the shift ends. I think about my art, when I drink morning coffee, it is with me when I shop groceries, and in the night when I go to sleep. The program setting of the mind cannot be changed. And actually, I wouldn’t even want to change that.
On woman artist is generally placed much higher demands (care for the household, family, children, financial stability). Currently, our society is shaken by questions about the tightening of abortions, which are a hot topic in Poland, but Slovakia is “trying to go” in its footsteps, against which a large part of the population is rebelling. Naturally. It is a very sensitive topic and affects every woman, not just the artist. I think that in this case it is good if art is political, despite the fact that in my work art and politics do not meet at one point. I am interested in what is happening in the society, but as an author I do not feel the need to process these questions. We have excellent artists who can present these topics brilliantly. Art is meant to stimulate, bring topics, talk about problems and conflicts, and open a discussion.
Please see selection of works678.
1Image: Zuzana Pustaiová, Family Album, since 2013. Courtesy of the artist.2Image: Zuzana Pustaiová, Faces of Family, 2017. Courtesy of the artist.
3Image: Zuzana Pustaiová, Faces of Family, 2017. Courtesy of the artist.
4Image: Zuzana Pustaiová, Interlude, 2020. Courtesy of the artist.
5Image: Zuzana Pustaiová, Interlude, 2020. Courtesy of the artist.
6Image: Zuzana Pustaiová, Each Country - Its Customs, 2015. Courtesy of the artist.
7Image: Zuzana Pustaiová, Each Country - Its Customs, 2015. Courtesy of the artist.
8Image: Zuzana Pustaiová, Winter Games, 2012 – 2015. Courtesy of the artist.
– narodila v Leviciach v roku 1990. Začala sa zaujímať o výtvarné umenie s maliarstvom, ale čoskoro prešla na fotografiu, ktorú vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na University of Applied Sciences v Bielefelde v Nemecku. V súčasnosti dokončuje doktorát z umenia. Pustaiová vo svojich dielach skúma role v súčasnej spoločnosti ako hlavný prvok, ktorý formuje vzťahy medzi členmi rodiny, príbuznými, priateľmi alebo inými rozmanitými sociálnymi skupinami. So zmyslom pre vtip, humor a iróniu odhaľuje kultúrne stereotypy týkajúce sa pohlavia, veku, tradície a sociálneho začlenenia. Získala množstvo ocenení v oblasti súčasnej fotografie (1. cena na Rovinj Photodays 2018, finalistka štipendia Lucie Foundation v Los Angeles 2017, čestné uznanie na Latitude Life APS v Taliansku 2019), a v roku 2018 bola vyhlásená za slovenskú fotografku roka. Medzinárodne vystavovala v Európe a Kanade. Jej prvá umelecká kniha, založená na práci jeden deň každý deň (2022), je v užšom výbere pre Paris Photo Aperture Photobook Awards 2022. Pustaiová je členkou reflektora – platformy pre vlastné publikované fotoknihy v Rakúsku a Asociácie slovenských profesionálnych fotografov na Slovensku. Pracuje ako fotografka na voľnej nohe, lektorka, pedagóg, pedagóg, foto editor a šéfredaktorka Fotonoviny – Noviny fotografie. Žije a pracuje v Leviciach a Bratislave.
K umeniu som sa dostala už ako malé dievča. Kým iné deti radi chodievali do obchodov s hračkami, mojím rajom bolo papiernictvo – tempery, štetce, fixky, ceruzke a iné kreatívne potreby.
Umenie je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Je to bezprostredná súčasť bytia, mojej osobnosti, dalo by sa povedať, že je to posadnutosť alebo obsesia, ktorej sa nie je možné zbaviť. Neviem si predstaviť život bez možnosti kreatívnej sebarealizácie. Myslím, že by bol prázdny, bez akéhosi hlbšieho významu. Byť umelkyňou je jednak moje zamestnanie, keďže pôsobím ako interný doktorand na Katedre fotografie a nových médií na VŠVU v Bratislave ako aj moja identita. Tieto dve časti sú prepojené a sú neoddeliteľné. Koexistujú v súlade.
Vo svojej umeleckej praxi často vychádzam z inšpirácie v mojom bezprostrednom okolí. Sú to situácie, okamihy, problémy, ktoré ma iritujú, podnecujú k hlbšiemu skúmaniu a pochopeniu alebo sú to každodenné maličkosti, ktoré pretavujem do nových komentárov. V tvorbe sa opätovne vraciam k otázkam spojenými so stereotypmi a témami spojenými s otázkou rodiny – komentáre k rodovým a rodovým stereotypom rodiny v rámci stredoeurópskeho kontextu (Family Album, od roku 2013)1, viacvrstvovým štruktúram vzťahov v rámci jednej rodiny (Faces of Family, 2017)23 či otázke hľadania odpovedí v životnej fáze vymedzovania sa od biologickej rodiny a formovania rodiny novej (Interlude, 2020)45. I keď jednotlivé projekty spracovávajú otázku rodiny, nie sú výsledkom programového nastavenia. Jednotlivé projekty vznikajú ako individuality pričom v pohľade na celú genézu tvorby spolu súvisia, odkazujú na seba, posúvajú sa a vyvíjajú.
I keď som žena – umelkyňa nemôžem povedať, že by som sa považovala za feministickú autorku. Nevenujem sa všeobecným témam vyplývajúcim z socio-politického diania, ale naopak. Mojím fókusom sa stávajú osobné témy, ktoré možno generalizovať a zovšeobecňovať. Feminínny pohľad je v mojej tvorbe vnímateľný, povedala by som čitateľný a myslím si, že snaha o jeho elimináciu by spôsobila to, že umenie by nebolo úprimné. A umenie má byť úprimné. Nemôžme zaškatuľkovať, aké témy by mali či nemali autorky spracovávať, ktorá téma je aktuálnejšia a ktorá zasa nie. Kvalitné, inovatívne a z iného uhľa pohľadu spracované umenie bude mať vždy dosah na divákov a bude interagovať.
Tvorba je mojou bezprostrednou súčasťou. V každodennom živote ťažko oddeľujem umenie od bežného fungovania. Nie je to ako keď človek príde do práce, odpracuje a v momente, keď mu skončí smena zabúda na prácu. Tvorba je so mnou, keď pijem rannú kávu, je so mnou pri nákupoch v potravinách ale aj večer v posteli. Programové nastavenie mysle nejde v tomto prípade zmeniť. A vlastne, ani by som to nechcela meniť.
Na ženu – autorku sú všeobecne kladené omnoho vyššie nároky (starostlivosť o domácnosť, rodinu, deti, finančná stabilita). V súčasnosti našou spoločnosťou otriasajú otázky o sprísnení interrupcií, ktoré sú horúcou témou v Poľsku, ale Slovensko sa „snaží ísť“ v jeho šľapajach proti čomu sa búri veľká časť populácie. Prirodzene. Je to veľmi citlivá téma a dotýka sa každej ženy, nielen umelkyne. Myslím, že v tomto prípade je dobré ak je umenie politické aj napriek tomu, že v mojej tvorbe sa umenie a politika nestretávajú v jednom bode. Sledujem a zaujímam sa o dianie v spoločnosti, ale ako autorka necítim potrebu tieto otázky spracovať. Máme tu vynikajúcich autorov, ktorí dokážu tieto témy bravúrne podať. Umenie má podnecovať, prinášať témy, hovoriť o problémoch a konfliktoch a otvárať diskusiu.
Ďalší výber diel678.
1Obrázok: Zuzana Pustaiová, Family Album, since 2013. S láskavým dovolením umelkyne.
