Lucia Tallová
– born 1985, in Bratislava. She is an established figure of the Slovak contemporary painting. She studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava in the studio of prof. Ivan Csudai. She won several awards, such as the Tatrabanka Foundation Award (2016) or the first place in the VUB Foundation Painting of the Year competition (2013) or The NOVUM foundation art Award, Prize for visual artist (2021) as well. Her works have been presented at many exhibitions to Central European audiences but also in New York, Paris, and Milan. In 2020, she took part in a residency at the Cité Internationale des Arts in Paris.
I work with the motif of memory and archive. My work is influenced by the environment that surrounds me, relationships, and their connection with the past. The main theme in my work is the keeping and disappearing of memories and their transformation or manipulation with them in the context of time. I am inspired by the urban landscape and natural scenery, the Romantic period, and the historical development of landscape painting. I combine the classic medium of painting with spatial installations, with object creation and photography. I collect old black and white photographs that are significant for my current work, books, various bizarre objects, and furniture. They are becoming a working material from which I create new stories, combining reality and fiction. I think about the relationship between the past and the environment that shapes me, the passage of time and the transformation of the position of women in society.
Art is my job and at the same time my identity. One of the most important goals I have set for myself is sincerity in living and portraying. I have a feeling that the exhibition Islands12, which took place in the The Peter Michal Bohúň Gallery in Liptov in 2019, best reflects the direction of my current work, the creation of the environment and my thinking about working with the gallery space. My work is also captured in the current series of large-format images from the Clouds series3. I consider my artistic practice to be an ongoing process. It is very consistent – each series of works follows another; each individual exhibition refers to the previous one.
Art reflects the period in which the author creates. It reveals reality, brings it to live, communicates, shares emotions and atmosphere. It has the power to confront, respond to what is happening around and draw attention to important aspects – in today’s intentions, especially the ecological and social crisis, the oppression of marginalized groups, the visibility of unequal conditions, the position of women in society. Art creates value. The role of the artist in society is mainly about responsibility. I am trying to name and make visible important aspects and problems, especially the topic of the ecological crisis and the position of women in society.
I perceive gender and feminist discourses as very important and necessary, not only in the artistic sphere, so I am convinced of their validity in the future as well. The conditions for female and male artist in the art scene is still not equal. I believe that it is women’s and feminist art that will help to remedy this situation. I identify as a woman and a female author. It is equally important for me that the viewer be able to read from my work that it was created by a female author.
In my work, especially in working with collages and old photographic portraits of women, I thematize the position of women in their time and their role as mothers and housewives. In some collages, I cover a woman’s face with porcelain roses4 or furniture legs, I place a portrait of a woman in the lower part of a coffee table, etc. I ironically point out that a woman is many times perceived only as an accessory to the interior or as a permanent part of the household, who cannot decide on her own, is involved in the running of the household and the never-ending routine of housework. I work with historical content, quotes from different historical periods and compare the position of women from the beginning of the 20th century with the current situation at the beginning of the 21st century5.
Feminism and women’s art in our environment face many pitfalls and problems that were either solved in the countries of the Western world a long time ago or are at least much closer to the solution than in Slovakia, where the situation is alike in most of post-communist countries in Central and Eastern Europe. I think that the long journey that is ahead also complicates the fact that women’s art in the field of art history is not yet sufficiently reflected in this environment. The biggest problems of the position of women in Slovakia, which have not changed at all or are changing only very slowly, include unequal conditions in work and family life, stereotypical thinking about the roles of women and mothers in society, lack of freedom, prejudice, humiliation and underestimation, physical and mental violence. After my experience with exhibiting and with international art residencies abroad, I perceive how absurd is that in Slovakia, an inappropriate and gender-insensitive vocabulary or pejorative designation of women’s art is still tolerated. Inequalities between artists really exist – in the unequal pay for artworks, in the unequal opportunities for career growth, in the unequal representation of female and male authors in art collections. We only learn about several important female characters from our art history only now, because of efforts to erase and to overlook female art in the past. Insufficient research, missing archives, unavailable literature on the work of female authors are still a problem. This is also one of the motivations for creation that I am aware of in my work. I try to follow the tradition of Slovak female artists.
I feel great joy and gratitude for being able to work in the studio daily. I realize that this is a “luxury” that many authors do not have. I am in the studio every working day of the week, from morning to evening. I try not to work on weekends, which of course does not apply before the upcoming exhibition or deadline. I have a studio for myself, it is very important to me, so I spend a large part of the day alone, which suits me perfectly. Work and private life blend into one. I can’t tell the difference, although I’m becoming increasingly aware that I will have to learn it in the future. Relationships affect my work and, of course, it means also the romantic one that I experience. My husband and I are equal partners, we cooperate and support each other. He is usually the first person to see my work before it is finished, and his opinion is very important to me.
I am very grateful to be able to make a living from work that makes sense to me and fulfils me.
The text was written in cooperation with Zuzana Kotíková (2021).
1Image: Lucia Tallová, from the series Islands, 2019, site specific installation and variable dimension objects, “Islands” exhibition curated by Lucia Miklošková, The Peter Michal Bohúň Gallery in Liptov, Liptovský Mikuláš, photo Adam Šakový. Courtesy of the artist.2Image: Lucia Tallová, from the series Building the Mountain, 2019, object ed. 1/1, 70 x 60 x 54 cm, “Islands” exhibition curated by Lucia Miklošková, The Peter Michal Bohúň Gallery in Liptov, Liptovský Mikuláš, photo Adam Šakový. Courtesy of the artist.
3Image: Lucia Tallová, from the series Clouds, 2020, acrylic and ink painting on canvas, 270 x 210 cm, “Clouds” exhibition view, SODA gallery, Bratislava, photo Adam Šakový. Courtesy of the artist.
4Image: Lucia Tallová, Portrait with Porcelain Roses, 2017, object ed. 1/1, 56 x 43 x 20 cm, photo Adam Šakový. Courtesy of the artist.
5Image: Lucia Tallová, from the series Paris Diary, 2021, collage, 40 x 30 cm, photo Adam Šakový. Courtesy of the artist.
– sa narodila v roku 1985 v Bratislave. Je etablenou postavou slovenskej súčasnej maľby. Študovala na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Ivan Csudai. Získala niekoľko ocenení, ako je Cena Nadácie Tatrabanka (2016) alebo prvé miesto v súťaži Maľovanie roka Nadácie VÚB (2013) alebo Nadácia NOVUM Art Award, Cena za výtvarníka (2021). Jej diela boli prezentované na mnohých výstavách stredoeurópskym divákom, ale aj v New Yorku, Paríži a Miláne. V roku 2020 sa zúčastnila rezidenčného pobytu na Cité Internationale des Arts v Paríži.
Pracujem s motívom pamäte a archívu. Na moju tvorbu vplýva prostredie, v ktorom sa pohybujem, vzťahy a ich prepojenie s minulosťou. Hlavnou témou v mojej tvorbe je uchovávanie a vytrácanie spomienok a ich premena či manipulácia v kontexte času. Inšpiruje ma mestská krajina a prírodná scenéria, obdobie romantizmu a historický vývoj krajinomaľby. Klasické médium maľby spájam s priestorovými inštaláciami, s objektovou tvorbou a fotografiou. Zbieram staré čiernobiele fotografie, ktoré sú signifikantné pre moju súčasnú tvorbu, knihy, rôzne bizarné objekty a nábytky. Tie sa stávajú pracovným materiálom, z ktorého vytváram nové príbehy, kombinujúce realitu a fikciu. Zamýšľam sa nad vzťahom medzi minulosťou a prostredím, ktoré ma formuje, nad plynutím času a nad premenou postavenia žien v spoločnosti.
Umenie je mojim zamestnaním a zároveň identitou. Jeden z najdôležitejších cieľov, ktoré som si stanovila je úprimnosť v prežívaní a vyobrazení. Mám pocit, že výstava Ostrovy12, ktorá sa uskutočnila v Liptovskej galérií P. M. Bohúňa v roku 2019, najlepšie odzrkadľuje smerovanie mojej aktuálnej tvorby, vytváranie prostredí a moje uvažovanie o práci s priestorom galérie. Moju tvorbu vystihuje aj aktuálna séria veľkoformátových obrazov zo série Clouds3. Svoju umeleckú prax považujem za prebiehajúci proces. Je veľmi konzekventná – každá séria diel nadväzuje na ďalšiu sériu, každá samostatná výstava odkazuje k predošlej.
Umenie odzrkadľuje dobu, v ktorej autor tvorí. Odhaľuje skutočnosť, sprítomňuje, komunikuje, zdieľa emócie a atmosféru. Má silu čeliť, reagovať na dianie okolo a upozorňovať na dôležité aspekty – v intenciách dnešných dní predovšetkým na ekologickú a sociálnu krízu, utláčanie marginalizovaných skupín, zviditeľňovanie nerovných podmienok, postavenie a pozíciu žien v spoločnosti. Umenie vytvára hodnoty. Rola umelkyne v spoločnosti je najmä o zodpovednosti. Ja sa usilujem o pomenovanie a zviditeľňovanie dôležitých aspektov a problémov, predovšetkým témy ekologickej krízy a postavenia žien v spoločnosti.
Rodové a feministické diskurzy vnímam ako veľmi dôležité a potrebné, nielen v umeleckej sfére, preto som presvedčená o ich opodstatnenosti aj v budúcnosti. Stále nie sú nastavené rovné podmienky ženských a mužských aktérov umeleckej scény. Verím že práve ženské a feministické umenie pomôže napraviť túto situáciu. Identifikujem sa ako žena a ženská autorka. Je pre mňa rovnako dôležité, aby divák dokázal odčítať z mojej tvorby, že je vytvorené ženskou autorkou.
V mojej tvorbe, predovšetkým v práci s kolážou a starými fotografickými portrétmi žien, tematizujem postavenie žien v danej dobe a ich rolu ako matky a ženy v domácnosti. V niektorých kolážach prekrývam tvár ženy porcelánovými ružami4, či nohou z nábytku, umiestňujem portrét ženy do spodnej časti konferenčného stolíku a pod. Ironicky upozorňujem na to, že mnohokrát je žena vnímaná len ako doplnok interiéru alebo ako permanentná súčasť domácnosti, ktorá nemôže rozhodovať sama o sebe, je zapriahnutá do chodu domácnosti a nekončiacej rutiny v podobe domácich prác. Pracujem s historickým obsahom, citáciami z rôznych historických období a porovnávam postavenie žien zo začiatku 20. storočia so súčasnou situáciou na začiatku 21. storočia5.
Feminizmus a ženské umenie v našom prostredí naráža na mnohé úskalia a problémy, ktoré sú v krajinách západného sveta buď dávno vyriešené alebo minimálne sú oveľa bližšie k riešeniu ako Slovensko, ktoré je na tom podobne ako väčšina postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Myslím si, že dlhú cestu, ktorá pred nami zostáva, komplikuje aj skutočnosť, že ženské umenie na poli dejín umenia nie je doposiaľ v tomto prostredí dostatočne reflektované. K najväčším problémom postavenia žien na Slovensku, ktoré sa nezmenili vôbec alebo sa menia len veľmi pomaly, patria nerovné podmienky v pracovnom aj v rodinnom živote, stereotypné uvažovanie o role žien a matiek v spoločnosti, nesloboda, predsudky, ponižovanie a podceňovanie, fyzické a psychické násilie. Po mojich skúsenostiach s vystavovaním v zahraničí a absolvovaní medzinárodných umeleckých rezidencií, vnímam oveľa absurdnejšie to, že na Slovensku sa stále toleruje nevhodný a rodovo necitlivý slovník, či pejoratívne označenie ženskej umeleckej tvorby. Nerovnosti medzi umelkyňami a umelcami reálne existujú – v nerovnom finančnom ohodnotení umeleckých diel, v nerovných možnostiach kariérneho rastu, v nerovnom zastúpení ženských a mužských autorov v umeleckých zbierkach. O viacerých dôležitých ženských postavách z našich umeleckých dejín sa dozvedáme len teraz, kvôli snahe o vymazanie a zaznávanie ich tvorby v minulosti. Nedostatočný výskum, chýbajúce archívy, málo dostupnej literatúry o tvorbe ženských autoriek je stále aktuálny problém. To je tiež jedna z ďalších motivácií k tvorbe, ktorú si uvedomujem v mojej práci. Usilujem sa nadviazať na tradíciu slovenských umelkýň.
Pociťujem veľkú radosť a vďačnosť za to, že môžem pracovať denne v ateliéri. Uvedomujem si, že je to “luxus”, ktorý mnohé autorky nemajú. V ateliéri som každý pracovný deň v týždni, od rána do večera. Víkendy sa snažím nepracovať, čo samozrejme neplatí pred blížiacou sa výstavou alebo deadlinom. Mám ateliér sama, je to pre mňa veľmi dôležité, takže aj veľkú časť z dňa trávim osamote, čo mi úplne vyhovuje. Pracovný a súkromný život sa prelína v jedno. Neviem to rozlíšiť, aj keď si stále viac uvedomujem, že sa to budem musieť v budúcnosti naučiť. Vzťahy ovplyvňujú moju tvorbu a samozrejme aj ten romantický, ktorý prežívam. S manželom sme rovnocenní partneri, spolupracujeme a podporujeme sa. Je väčšinou prvý človek, ktorý vidí moje dielo ešte pred dokončením a jeho názor je pre mňa veľmi dôležitý.
Som veľmi vďačná za to, že sa môžem živiť prácou, ktorá má pre mňa zmysel a napĺňa ma.
Text bol napísaný v spolupráci so Zuzanou Kotíkovou (2021).
1Obrázok: Lucia Tallová, zo série Ostrovy, 2019, site specific inštalácia a objekty s variabilnými rozmermi, výstava „Ostrovy“, kurátorka Lucia Miklošková, Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptove, Liptovský Mikuláš, foto Adam Šakový. S láskavým dovolením umelkyne.
