Kvet Nguyen
(Hoa Nguyen Thi) – born 1995. She is currently completing her master’s degree in photography at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. Her bachelor’s thesis got a second-place award at the World Biennial of Student Photography in 2019, and in the same year this work was exhibited at the fjúžn Festival. In 2018, she was a finalist in SLOVAK PRESS PHOTO in the category for students and young photographers under 26. She completed study stays at Plymouth College of Art in England and the prestigious Royal Academy of Art in Netherlands. Her works have been exhibited both in Slovakia – OFF Festival (2017, 2020), in the Nitra Gallery (2020), in Banská Štiavnica (2020), in Artapiešťany (2020), and abroad – in the Netherlands as part of a collective exhibition (2020), in Poland in Galeria Promocyjna, Krakow (2017) and at the presentation of photo books in Poznań (2017), in France at LIVRE PARIS (2019), in Belgrade, Serbia at a group exhibition (2019). Kvet Nguyen deals with the themes of otherness and identity not only in her art projects, but also tries to talk about it outright and open a discussion in interviews or other platforms. For example, in 2018, she prepared together with newspaper Denník N a report on the story of the Vietnamese in Slovakia, which was recently awarded a Journalist Award (Novinárska cena). Kvet Nguyen also collaborates with artists from other disciplines. Together with Kristína Uličná created the ADP project and subsequently the book ADP – a critique of the condition of boarding houses. The book was a finalist for the National Design Award in 2018 (Národná cena za dizajn). Together with Lucia Gamanová, Oleksandra Bakushina, Paula Malinowská and Eva Takácsová, she founded civic association “päť a pól”, which is covered by the project VŠVU DIARY (DIÁR VŠVU). The aim of the civic association is to support young artists and thus also to support cultural awareness in Slovakia. She is the author of the book Everything That Connects Us (Všetko, čo nás spája, 2024) depicting the story of her family’s migration and her growing up as a Slovak-Vietnamese.
I consider art as a form of presenting my thoughts and ideas about the world, within which I can reflect on the past, present, or refer to the future. It is a kind of dialogue with the world / audience1. My parents are Vietnamese migrants who came to Slovakia before the Gentle Revolution. For me, these two contrasting worlds are the basis for thinking and the starting point for further work. In my artistic practice, I most often deal with my cultural identity and otherness, with the phenomena of migration, and I relate to the family past, which was partially transferred to me, because most of my family lives in another part of the globe, and at the same time I approach post-migration issues. I also turn into history, where I find common denominators with the present. My work and private life are very intertwined and are inseparable parts of my life. In my private life, I often deal with work and artistic matters2.
For me, artistic research begins with an event in life that I analyse for a long time, or which I return to in my memory. If this “bothers” me enough, it develops to the process of searching of other sources, stories or texts that are similar. I am looking for a similarity so that in the end I can make a summary transformed into a visual or object result. Another important step is publishing and exhibiting the work – and getting a reciprocal reaction from the audience. The subsequent dialogue with them closes the circle of artistic research, which I can use next time. One of the functions of art is storytelling that have probative value, especially after a certain time – years, decades. I use art as a tool to point out social crises or phenomena, I put myself in the position of a person who represents a community. I do not limit myself to a distinct style. The only moment common to all my work is the thought process and photography. Even though I study photography, I have recently come across a kind of objectness – I feel urge to come out of the flat photographic medium into space.
An important aspect in my work is coming back to history, to the memory of the family, nation, or the world history, it is a source of evidence for something that has happened. The historical events that shaped me begin with the migration of my parents to Slovakia but continue back to the American War or French colonization, which formed today’s Vietnam. Without these events, I would not be who I am. I identify with my national identity when we call it Vietnamese-Slovak3. I see the increase in nationalist and neo-fascist tendencies that may threaten minorities, including mine (Vietnamese), as one of the main socio-political problems today. There are conspiracies and misinformation that lead to the division of society and contribute to hatred of minorities. Art cannot be apolitical because it concerns people and is created by people. And human is part of the community, society, the country where politics is present. Politics concerns me as the daughter of migrants, and at the same time Vietnamese, who do not have political freedom in their home country.
I have approached these topics for example in works: Reframing Possibilities (2020), where I link the colonization history of Vietnam with my presence4, A Citizen by Fluke (2018) helped me realize not only the fluidity of my identity5, n Former Stories – New Histories (2018) I analysed the family archive and found the space of diasporas as a variable and analyse having home in two places6, work Apples and pears is allowed to be mixed here (2020) referred to the visual representation of different identities and nationalities using food material7, nd finally in the series Memoryless, Borderless and Nameless Space (2019) I refered to my own feelings and experience as a stranger in my homeland8.
The text was written in collaboration with Denisa Tomková (2020).
1See: https://www.multikulti.sk/clanky/kvet-nguyen-povazujem-sa-za-slovenku-ale-som-hlavne-clovekom2See: https://dennikn.sk/1439133/z-vietnamu-do-tvrdosoviec-susedov-sme-naucili-robit-pho-oni-nam-nosia-slivovicu/ and: https://dennikn.sk/1454640/preco-by-sme-sa-mali-zaoberat-tym-ze-sme-ini-debata-o-vietnamcoch-na-slovensku/
3See: https://fm.rtvs.sk/rubriky/z-vysielania_fm/225093/fotografka-kvet-nguyen-slovenkou-alebo-slovakom-moze-byt-aj-niekto-kto-vyzera-inak and: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/182876
4See: https://www.digitalnyprieskumvsvu.sk/project_list/reframing-possibilities-kvet-nguyen/ and: https://www.artsteps.com/view/5ebd35545c5b804287ab6af4
5See: https://kvetnguyen.net/SW_a-citizen-by-fluke
6See: https://kvetnguyen.net/SW_FS-NH
7See: https://www.fjuzn.sk/kultura/fotoprojekt-tu-sa-mozu-miesat-jablka-a-hrusky
8See: https://kvetnguyen.net/SW_MEMORYLESS-BORDELESS-NAMELESS-SPACE
![]()
(Hoa Nguyen Thi) – sa narodila v roku 1995. V súčasnosti dokončuje štúdium fotografie na magisterskom stupni štúdia na VŠVU. Jej bakalárska práca bola ocenená druhým miestom na Svetovom bienále študentskej fotografie v roku 2019 a v rovnakom roku bola táto práca vystavená v rámci festivalu fjúžn. V roku 2018 bola finalistkou SLOVAK PRESS PHOTO v kategórii Študenti a mladí do 26 rokov. Absolvovala študijné pobyty na anglickej Plymouth College of Art a prestížnej Royal Academy of Art v Holandsku. Jej práce boli vystavené v rámci Slovenska – OFF Festival (2017, 2020), v Nitrianskej Galérii (2020), v Banskej Štiavnici (2020), v piešťanskej Artapiešťany (2020), ale aj v zahraničí – v Holandsku v rámci kolektívnej výstavy (2020), v Poľsku Galeria Promocyjna v Krakowe (2017) a na prezentácii fotokníh v Poznani (2017), vo Francúzsku na LIVRE PARIS (2019), v srbskom Belehrade na skupinovej výstave (2019). Kvet Nguyen sa aktívne venuje témam inakosti a identity nielen vo svojich umeleckých projektoch, ale snaží sa o tom otvorene rozprávať a otvárať diskusiu aj v rámci rozhovorov alebo iných platforiem. Napríklad v roku 2018 spolu s Denníkom N pripravili reportáž o príbehu Vietnamcov na Slovensku, ktorá bola nedávno ocenená Novinárskou cenou. Kvet Nguyen spolupracuje aj s umelcami z iných odborov. Spolu s Kristínou Uličnou vznikol projekt ADP – kritika stavu internátnych domčekov, z ktorého vznikla kniha ADP – ktorá bola finalistom na Národnú cenu za dizajn v roku 2018. Spolu s Luciou Gamanovou, Oleksandrou Bakushinou, Paulou Malinowskou a Evou Takácsovou založili občianske združenie “päť a pól”, ktoré zastrešuje práve projekt DIÁR VŠVU. Cieľom občianskeho združenia je podpora mladých umelcov a umelkýň a tým tiež podpora kultúrneho povedomia na Slovensku. Je autorkou knihy všetko, čo nás spája (Všetko, čo nás spája, 2024) s príbehom migrácie svojej rodiny a jej vyrastania ako Slovensko-vietnamská.
Umenie považujem za formu prezentovania svojich myšlienok a predstáv o svete, v rámci ktorého môžem reflektovať na minulosť, prítomnosť či odkazovať na budúcnosť. Je to pre mňa určitý spôsob dialógu so svetom / publikom1. Moji rodičia sú vietnamskí migranti, ktorí prišli na Slovensko pred Nežnou revolúciou. Tieto dva kontrastné svety sú pre mňa základom v premýšľaní a východiskom pri ďalších prácach. Vo svojej umeleckej praxi sa najčastejšie zaoberám svojou kultúrnou identitou a inakosťou, fenoménom migrácie, a otázkami post-migrácie. Vychádzam pritom z rodinnej minulosti, ktorá bola ku mne prenesená len nepriamo, pretože väčšina mojej rodiny sa nachádza na inej časti zemegule. Obraciam sa aj na históriu, kde nachádzam spoločné menovatele so súčasnosťou. Môj pracovný a súkromný život sa veľmi prelínajú a sú neodlučiteľné časti môjho života. V súkromnom živote tak často riešim pracovné a umelecké záležitosti2.
Umelecký výskum pre mňa začína udalosťou v živote, ktorú dlhšie analyzujem, alebo sa k nej spätne vraciam cez pamäť. Tá, pokiaľ ma dostatočne „trápi“, sa rozvíja až do procesu hľadania ďalších zdrojov, príbehov alebo textov, ktoré sú si podobné. Hľadám podobnosť, aby som na konci mohla spraviť súhrn pretavený do vizuálneho alebo objektového výsledku. Dôležitý je aj krok, kedy prácu zverejňujem, vystavujem – recipročná reakcia zo strany divákov. Následný dialóg s nimi uzatvára kruh umeleckého výskumu, ktorý môžem použiť v ďalšom. Umenie má pre mňa funkciu vypovedania príbehov, ktoré majú dôkazovú hodnotu, najmä po určitom čase – rokoch, dekádach. Umenie využívam ako nástroj na poukázanie spoločenských kríz alebo fenoménov, staviam sa do pozície osoby, ktorá zastupuje nejakú komunitu. Nelimitujem sa vyhraneným štýlom. Jediný moment, ktorý je spoločný pre všetky moje práce, je myšlienkový pochod a fotografia. Aj napriek tomu, že študujem fotografiu, v poslednej dobe narážam na akúsi objektovosť – mám potrebu vyjsť s plochého fotografického média do priestoru.
V mojej tvorbe je dôležitým aspektom navracanie sa k histórii, k pamäti rodiny či národa alebo dejinám sveta, je to dôkazný zdroj niečoho, čo sa udialo. Historické udalosti, ktoré formovali mňa začínajú migráciou mojich rodičov na Slovensko, no pokračujú spätne k americkej vojne, francúzskej kolonizácii, a ktoré viedli k samotnej forme dnešného Vietnamu. Bez týchto udalostí by som nebola, kým som. Stotožňujem sa so svojou národnou identitou, ktorá je vietnamsko-slovenská3. Ako jeden z hlavných sociálno-politických problémov súčasnosti vnímam nárast nacionalistických a neofašistických tendencií, ktoré môžu ohrozovať menšiny, vrátane mojej/našej (vietnamskej). Konšpirácie a dezinformácie, ktoré vedú k rozdeleniu spoločnosti a prispievajú k nenávisti voči menšinám. Umenie nedokáže byť apolitické, pretože sa týka ľudí a je tvorené ľuďmi. A človek je súčasťou spoločenstva, spoločnosti, krajiny, kde je prítomné aj politikum. Politika sa ma týka ako dcéry migrantov, a zároveň Vietnamcov, ktorí politickú slobodu vo svojej rodnej krajine nemajú.
Tieto témy som, napríklad, rozoberala vo svojich prácach: Reframing Possibilities (2020), kde prepájam kolonizačnú históriu Vietnamu so mojou prítomnosťou4, A Citizen by Fluke (2018) mi pomohla uvedomiť si fluiditu nielen mojej identity5, vo Former Stories – New Histories (2018) zas analyzujem rodinný archív a nachádzam priestor diaspór ako premennú veličinu a rozoberám domov na dvoch miestach6, práca Tu sa môžu miešať jablká a hrušky (2020) odkazuje k vizuálnemu zobrazovaniu rôznych identít a národností pomocou materiálu jedla7, a napokon v sérii Memoryless, Borderless and Nameless Space (2019) odkazujem k vlastným pocitom a prežívaniu ako cudzinca vo svojej vlasti8.
Text bol napísaný v spolupráci s Denisou Tomkovou (2020).
1Viď: https://www.multikulti.sk/clanky/kvet-nguyen-povazujem-sa-za-slovenku-ale-som-hlavne-clovekom2Viď: https://dennikn.sk/1439133/z-vietnamu-do-tvrdosoviec-susedov-sme-naucili-robit-pho-oni-nam-nosia-slivovicu/ a: https://dennikn.sk/1454640/preco-by-sme-sa-mali-zaoberat-tym-ze-sme-ini-debata-o-vietnamcoch-na-slovensku/
3Viď: https://fm.rtvs.sk/rubriky/z-vysielania_fm/225093/fotografka-kvet-nguyen-slovenkou-alebo-slovakom-moze-byt-aj-niekto-kto-vyzera-inak a: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/182876
4Viď: https://www.digitalnyprieskumvsvu.sk/project_list/reframing-possibilities-kvet-nguyen/ a: https://www.artsteps.com/view/5ebd35545c5b804287ab6af4
5Viď: https://kvetnguyen.net/SW_a-citizen-by-fluke
6Viď: https://kvetnguyen.net/SW_FS-NH
7Viď: https://www.fjuzn.sk/kultura/fotoprojekt-tu-sa-mozu-miesat-jablka-a-hrusky
8Viď: https://kvetnguyen.net/SW_MEMORYLESS-BORDELESS-NAMELESS-SPACE
