Gabriela Halás

– born 1993 in Hlohovec. She graduated from the Academy of Fine Arts in Bratislava, Atelier of Painting lll. Lead by Martin Špirec and Rastislav Podhorský. She previously studied in Atelier + – XXI with Daniel Fischer. She spent the semester at the academy in Lithuania. Gabriela realized 8 solo exhibitions and participated in 40 group projects in Slovakia and abroad. She perceives the creative process as an important performative ritual. The non-painting environment enriches her painting.

/instagram.com/halasgabriela/

Gabriela Halás is an artist working on the border of art media and forms. She works with painting extended to spatial contexts, experiments with art techniques, blurs the boundaries between life and creation. She constantly finds artistic stimuli around her and tends to think of life as a performance. Thanks to this approach, her work becomes multifaceted; it represents for her “employment, children, identity, love, passion, opponent, partner, research, lover, life, hobby, need, despair, superfluity, absolute concentration“. 

For Gabriela, art is a language, a system through which she communicates, because “she can use and combine all areas of knowledge and insights, as well as human abilities, personal sensations and experiences”. She can thus “connect, shape and use – create“. She can touch her own experiences and at the same time apply them to a wide range of topics from scientific or philosophical issues, through psychology and human perception, archetypes, and myths, to social and everyday topics. Gabriela Halás perceives her work in complex contexts and links it closely with life and personal history. The fundamental goal is to step out of the established frameworks and learned paths, to approach critical thinking about reality, its laws, and boundaries. Gabriela Halás perceives the role of the artist in the social context – the artist should be something like an indicator of the state of society, she/he should bring and remind important current topics, explain taboos without restraint, arouse interest and feedback, convey ideas.” According to her, art “comments and sensitizes, raises questions and thoughts, swears with wit, provides hope“. Therefore, while studying at the Academy of Fine Arts in Bratislava, Gabriela joined the activist movement We stand by culture, which drew attention to non-transparency in culture on Slovakia.

Gabriela’s works are fluid and often arise in series; one work flows smoothly into another, complementing each other, expanding each other, referring to each other and, as a result, creating a common narrative. At the same time, her art projects tend to respond to local-specific conditions and actively build both physical and imaginary space. When the viewer approaches her works, he/she simultaneously enters a space-time situation where it´s possible to think, meditate, stop. Gabriela Halás creates environmental works whose “link is human rapprochement, finding peace in a moving world today, full of digital messages“. Her goal is to “focus attention on the vanishing personal inner meditation space” and it is important for her “slowing down, restoring mutual attention, intimacy, humour. Art is meant to provoke a reaction.” In the installation Situácie zastavenia [Stop Situations] (2019)1 Gabriela Halás responds to the environment, nature, and function of the important transport junction and crossroad in Bratislava called Trnavské mýto with an intervention in a stopped tram, also known as the T3-cultural centre. She created an atmospheric installation in it, which is dominated by green light, like the night urban environment, but still different from our everyday reality. It builds a special scenery which, with its unconventionality, attracts attention, deliberately slows  down and thus encourages us to think about the accelerating pace of life and the hasty, fragmentary perception of our surroundings. The individual components of this environment work independently and in mutual interconnection, from which a wider picture, a hitherto unseen, emerges upon resignation.

In the large-format work Variabilné možnosti [Variable Possibilities] (2018)23, painted on the floor in the factory Svornosť, Gabriela Halás explored the possibilities of how one can cope with the world and one’s life. She portrayed in it a series of potential suicides that can provide an escape from this existence. Gabriela also thematized the motif of endless possibilities and potentials by encouraging the audience to look for new opportunities and perspectives from which they could perceive the whole work. Due to the vastness of the painting, it was difficult to see it at once in its entirety; one could look at it from the ramp, gradually go around it or enter it directly, while thanks to its striking colour, one never stopped looking in one place. The painting was characterized by strong decorativeness and aestheticization, which gave the work a certain exaggeration, but even they could not fully suppress the lasting impression of threat and danger. The contrast between form and subject matter was intentional and evoked cognitive dissonance, pointing to the ambivalence and ambiguity of our lived experiences. This work was followed by another intermediate project called ISTOTA & SAMOVRAŽDA [CERTAINITY & SUICIDE] (2019)456. In it, Gabriela Halás re-elaborates “topics balancing on the edge – such as screaming and emotional coping, intertwining of beings and constant struggle“. She focused on complex and elusive phenomena, demanding emotional moods. Emotions, sensitivity and corporeality, contrasts, and tension, fluctuate between complete tension and sudden soothing. These fluctuations are a symptom of these days and are based on the oversaturation of content and stimuli that constantly surround us and demand our attention. However, a similar emotional burden often dulls a person, makes her/himself a sceptic, or speeds up and intensifies the pace of her/his life. In her work, Gabriela connects these opposing positions in a series that “consists of: painting as painting – as object – as space – as artifact, video performance, document, installation, photograph, object“. The diversity of forms allows her to re-evaluate the nature, character, and possibilities art media. Extend them, look for possible overlaps. It is also related to the performative aspect of Gabriela’s work, which is present both as a separate artistic expression, for example within her activities in the team of Marína Abramovič Does Not Clean Up After Herself (Marína Abramovič Po Sebe Neupratuje) or is implied in her creative process.

Gabriela’s work is an art about life, as well as life, which becomes art. It is built on exploring borders, crossing, and mixing them. “Every day I try to find at least some balance in the distribution of my attention among me, my partner, the people I live with, the work of art, the work that feeds me, the experiences, the necessities, the family roles, many others. In recent years, I have felt stuck between them and a balance in preference. I can’t be everyone. I have two works of an artistic nature – one is pedagogical work in art education and the other is my own art practice, such as creating, exhibiting, fulfilling grant requirements. In the moments when I am capable and I can concentrate, I deal with it suddenly. Over the last year, I have moved from nomadism, and the studio in the closet, to the studio in the bedroom and the functional ceiling light. At the same time, I am in seclusion, dealing with tragedies, finding happiness, and preparing a more comprehensive exhibition, where I deal with experience and sensitive issues regarding women’s situations or rights“. In her work, Gabriela Halás focuses on femininity and gender issues: “Woman, as an object of interest, appears most often in my work, from the processes of body and mind to issues of trauma and protest. I pay close attention to the social roles and their impact789.

In her work, Gabriela Halás brings a sensitive and nuanced approach to the study and evaluation of the present, but at the same time she uses the language of eternity, archetypes, and myths. She explores the boundaries and possibilities, the potential of everything that could be, what could happen. This is mainly related to the fact that artistic creation does not end for her when she withdraws from the canvas, but represents for her a continuous activity, creative thinking, reciprocity and relationships, exploration, and observation. Such an approach requires openness and a constant search for balance, which is, after all, the motif behind the many works of Gabriela Halás. 

Text written in cooperation with Viktória Beličáková (2021).

Viktória Beličáková was born in 1994. In 2013 – 2019 she studied art history at the Faculty of Arts at the Charles University in Prague. She completed internships at the Prague City Gallery, Regional Gallery in Liberec, at the Ludwig Museum and Trafó House of Contemporary Arts in Budapest, and at the U10 Gallery of Contemporary Art in Belgrade, Serbia. In the organization tranzit.cz she worked as a production manager and main coordinator of the first year of the biennial In the matter of art 2020 in Prague. She is currently a doctoral student at the Institute of Art History of Charles University. She is engaged in independent research, writing and cultural work. Thematically, she focuses mainly on feminism, social, participatory and community art. She addresses issues of personal and collective identity, migration and origin, geography, space and narrativity in the context of Eastern Europe. She is interested in everything that is difficult to define and is on the border. She critically re-evaluates the basics of the field of art history, especially seen from marginalized perspectives with regard to her own subjectivity.
1Image: Gabriela Halás, Situácie zastavenia [Stop Situations], 2019, T3-Cultural Center, Bratislava. Courtesy of the artist.
2Image: Gabriela Halás, Variabilné možnosti [Variable Options], 2018, 8.1 m x 20 m, Svornosť Factory, Bratislava. Courtesy of the artist.
3Image: Gabriela Halás, Variabilné možnosti [Variable Options], 2018, 8,1 x 20 m, Svornosť Factory, Bratislava. Courtesy of the artist.
4Image: Gabriela Halás, Boj a láska [Fight and Love], project "ISTOTA & SAMOVRAŽDA" [CERTAINITY & SUICIDE], 2019. Courtesy of the artist.
5Image: Gabriela Halás, Ozvena [Echo], project "ISTOTA & SAMOVRAŽDA" [CERTAINITY & SUICIDE], 2019. Courtesy of the artist.
6Image: Gabriela Halás, Nič a niečo [Nothing and Something], project "ISTOTA & SAMOVRAŽDA" [CERTAINITY & SUICIDE], 2019. Courtesy of the artist.
7Image: Gabriela Halás, Bola som kráľovná, séria "Jedno s druhým" [I Was a Queen, series "One with the Other"], 2016, 155 x 200 cm, combined technique. Courtesy of the artist.
8Image: Gabriela Halás, Lesť, séria "Vysoko" [Rest, series "High"], 2018, 130 x 130 cm, combined technique. Courtesy of the artist.
9Image 9: Gabriela Halás, Rybárka, Krik rýb séria "Prívlač ll." [Fisherman, Scream of Fish, series "Prívlač ll."], 2017, 144 x 260 cm. Courtesy of the artist.

– sa narodila v roku 1993 v Hlohovci. Štúdium absolvovala na bratislavskej VŠVU, v Ateliéri maľby lll. u dvojice pedagógov Martina Špirca a Rastislava Podhorského, predtým študovala v Ateliéri +- XXI u Daniela Fischera. Semester strávila na akadémii v Litve. Realizovala 8 samostatných výstav a zúčastnila sa 40 skupinových projektov na Slovensku a v zahraničí. Proces tvorby vníma ako dôležitý performatívny rituál. Nemaliarske prostredie pre ňu obohacuje maľbu.

/instagram.com/halasgabriela/

Gabriela Halás je výtvarníčka pôsobiaca na pomedzí umeleckých médií a foriem. Pracuje s maľbou rozšírenou do priestorových súvislostí, experimentuje s výtvarnými technikami, znejasňuje hranice medzi životom a tvorbou. Umelecké podnety nachádza okolo seba neustále a o žití zvykne uvažovať ako o performance. Vďaka tomuto prístupu sa jej tvorba stáva mnohotvárnou; predstavuje pre ňu ,,zamestnanie, deti, identitu, lásku, vášeň, súpera, partnera, výskum, milenca, život, hobby, potrebu, zúfalstvo, nadrealitu, absolútne sústredenie sa“.

Pre Gabrielu je umenie jazykom, systémom, ktorým komunikuje, pretože ,,môže používať a kombinovať všetky oblasti poznania a vedomostí, ako aj ľudských schopností, osobných vnemov a skúseností.“ Dokáže tak „spájať a prepájať, tvarovať a používať – vytvárať“. Môže sa dotýkať vlastných skúseností a zároveň ich aplikovať na široký záber tém od vedeckých či filozofických otázok, cez psychológiu a ľudské vnímanie, archetypy a mýty, až po spoločenské a každodenné námety. Gabriela Halás vníma tvorbu v komplexných súvislostiach a úzko prepojenú so životom a osobnou históriou. Zásadným cieľom je vystúpiť zo zavedených rámcov a naučených ciest, pristúpiť ku kritickému uvažovaniu o realite, jej zákonitostiach a hraniciach. Gabriela Halás vníma rolu umelkyne v spoločenskom kontexte – ,,umelec by mal byť niečo ako indikátor stavu spoločnosti, mal by prinášať a pripomínať dôležité aktuálne témy, vysvetľovať bez zábran tabuizované, vyvolať záujem i spätnú reakciu, sprostredkovať idey“. Umenie totiž podľa nej ,,komentuje a zcitlivuje, vyvoláva otázky a zamyslenia, nadáva s dôvtipom, poskytuje nádej.“ Gabriela sa preto počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave zapojila do aktivistického hnutia Stojíme pri kultúre, ktoré upozorňovalo na netransparentnosť v kultúre na Slovensku.

Gabrieline práce sú fluidné a často vznikajú v sériách; jedno dielo plynule prechádza do druhého, vzájomne sa dopĺňajú, rozširujú, odkazujú na seba a vo výsledku vytvárajú spoločný naratív. Jej umelecké projekty zároveň zvyknú reagovať na miestne-špecifické podmienky a aktívne budujú fyzický aj imaginárny priestor. Keď divák pristupuje k jej dielam, vstupuje súčasne do časo-priestorovej situácie, kde môže premýšľať, meditovať, zastaviť sa. Gabriela Halás vytvára environmentálne diela, ktorých „spojivom je ľudské zbližovanie, nachádzanie pokoja v rozpohybovanom svete súčasnosti, plnom digitálnych odkazov.“ Jej cieľom je „zameriavať pozornosť na miznúci osobný vnútorný meditačný priestor“ a dôležité je pre ňu „ spomalenie v náhlosti, obnovenie vzájomnej pozornosti, intimita, humor. Umenie má vyvolávať reakciu.” V inštalácii Situácie zastavenia (2019)1 Gabriela Halás reaguje na prostredie, povahu a funkciu Trnavského mýta v Bratislave s intervenciou v zastavenej električke známej tiež ako T3-kultúrne centrum. Vytvorila v nej atmosférickú inštaláciu, ktorej dominuje zelené svetlo, podobné nočnému mestskému prostrediu, no predsa len odlišné od našej každodennej reality. Buduje zvláštnu scenériu, ktorá svojou netradičnosťou priťahuje pozornosť, úmyselne spomaľuje a tým podnecuje k zamysleniu nad zrýchľujúcim sa životným tempom a uponáhľaným, fragmentárnym vnímaním nášho okolia. Jednotlivé komponenty tohto prostredia fungujú samostatne aj vo vzájomnom prepojení, z ktorého sa pri poodstúpení vynára širší obraz, dovtedy nevidený vzorec. 

Vo veľkoformátovej práci Variabilné možnosti (2018)23, namaľovanej na podlahu v továrni Svornosť, Gabriela Halás skúmala možnosti, ako sa môže človek vyrovnávať so svetom a svojím životom. Stvárnila v nej sériu potenciálnych samovrážd, ktoré môžu poskytnúť únik z tejto existencie. Motív nekonečných možností a potencialít Gabriela tematizovala aj tým, že svojou maľbou divákov podnecovala k hľadaniu nových príležitostí a perspektív, z ktorých by mohli celé dielo vnímať. Vzhľadom na rozľahlosť maľby bolo obtiažne uvidieť ju naraz vo svojej úplnosti; človek sa na ňu mohol pozrieť z rampy, postupne ju obísť alebo do nej priamo vstúpiť, pričom vďaka svojej výraznej farebnosti sa pohľadom nikdy nezastavil na jednom mieste. Maľba sa vyznačovala výraznou dekoratívnosťou a estetizáciou, ktoré dodávali dielu istú nadsádzku, no ani tie nedokázali plne potlačiť pretrvávajúci dojem hrozby a nebezpečenstva. Kontrast medzi formou a námetom bol úmyselný a vyvolával kognitívnu disonanciu poukazujúcu na ambivalenciu a nejednoznačnosť našich žitých skúseností. Na toto dielo nadviazal ďalší intermediálny projekt s názvom ISTOTA&SAMOVRAŽDA (2019)456. Gabriela Halás v ňom znovu spracováva „témy balansujúce na hrane – ako krik a emočné vyrovnávanie sa, prepletanie bytostí a neustály boj.“ Venovala sa zložitým a ťažko uchopiteľným fenoménom, náročným citovým rozpoloženiam. Emócie, citlivosť a telesnosť, kontrasty a napätie, kolíšu medzi úplným vypätím a náhlym utíšením. Tieto výkyvy sú symptómom dnešnej doby a vychádzajú z presýtenosti obsahom a podnetmi, ktoré nás neprestajne obklopujú a dožadujú si našu pozornosť. Podobná emocionálna záťaž však človeka veľakrát otupí, uvedie do skepsy, alebo ešte zrýchli a zintenzívni tempo jeho života. Gabriela vo svojej práci prepája tieto protikladné polohy v sérii, ktorú „tvorí: maľba ako maľba – ako objekt – ako priestor – ako artefakt, videoperformance, dokument, inštalácia, fotografia, objekt.“ Rôznorodosť foriem jej pritom umožňuje prehodnotiť povahu, charakter a možnosti umeleckých médií. Rozšíriť ich, hľadať možné presahy. Súvisí s tým tiež performatívny aspekt Gabrielinej tvorby, ktorý je prítomný jednak ako samostatný umelecký prejav, napríklad v rámci jej aktivít v kolektíve Marína Abramovič Po Sebe Neupratuje, alebo je implikovaný v jej kreatívnom procese. 

Gabrielina tvorba je umením o živote, rovnako ako životom, ktoré sa stáva umením. Je postavené na skúmaní hraníc, ich prekračovaní a premiešavaní. „Každý deň sa snažím nachádzať aspoň nejakú rovnováhu v rozložení svojej pozornosti medzi mňa, partnera, ľudí, s ktorými žijem, umeleckú prácu, prácu, ktorá ma živí, zážitky, nutnosti, rodinné role, mnohé iné. Posledné roky pociťujem intenzívne zauzlenie sa medzi nimi a balansovanie v uprednostňovaní. Nestíham byť všetkým. Mám dve práce umeleckého charakteru – jednou je pedagogická práca v umeleckom školstve a druhou je moja vlastná výtvarná prax, akou je tvorba, vystavovanie, napĺňanie grantových predpokladov.  V momentoch, keď vládzem a dokážem sa sústrediť, venujem sa jej nárazovo. Za posledný rok som sa od nomádizmu, a ateliéru v šatníku, posunula k ateliéru v spálni a funkčnému stropnému svietidlu. Súčasne som v ústraní, vyrovnávam sa s tragédiami, nachádzam šťastie a pripravujem ucelenejšiu výstavu, kde sa venujem prežívaniu a citlivým otázkam ohľadom ženských situácií či práv.” Gabriela Halás sa vo svojej práci venuje premýšľaniu o ženstve a rodových otázkach: „žena, ako objekt záujmu, sa v mojej tvorbe objavuje najčastejšie, od procesov tela a mysle, až po otázky traumy a protestu. Sociálne roly a ich dopad si intenzívne všímam.”789

Gabriela Halás prináša vo svojej tvorbe citlivý a nuansovaný prístup k skúmaniu a hodnoteniu súčasnosti, no zároveň používa jazyk večnosti, archetypov a mýtov. Skúma hranice a možnosti, potenciál všetkého, čo by mohlo byť, čo by sa mohlo stať. Súvisí to najmä s tým, že umelecká tvorba pre ňu nekončí, keď poodstúpi od plátna, ale predstavuje pre ňu kontinuálnu činnosť, kreatívne uvažovanie, vzájomnosť a vzťahy, skúmanie a pozorovanie. Takýto prístup si vyžaduje otvorenosť i neprestajné hľadanie rovnováhy, čo je ostatne motív, ktorý sa nachádza na pozadí mnohých prác Gabriely Halás.

Text bol napísaný v spolupráci s Viktóriou Beličákovou (2021).

Viktória Beličáková sa narodila v roku 1994. Vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (2013-2019). Absolvovala stáže v GHMP v Prahe, OGL v Liberci, v budapeštianskych inštitúciách Ludwig Museum a Trafó House of Contemporary Arts, a v galérii súčasného umenia U10 v Belehrade v Srbsku.V organizácii tranzit.cz pôsobila ako produkčná a hlavná koordinátorka prvého ročníku bienále Ve věci umění 2020 v Prahe. V súčasnej dobe je doktorandkou na Ústave dejín umenia Univerzity Karlovej. Venuje sa nezávislému výskumu, písaniu a kultúrnej práci. Tematicky sa zameriava predovšetkým na feminizmus, sociálne, participatívne a komunitné umenie. Adresuje otázky osobnej a kolektívnej identity, migrácie a pôvodu, geografie, priestoru a narativity v kontexte východnej Európy. Zaujíma sa o všetko, čo je ťažko definovateľné a nachádza sa na pomedzí. Kriticky prehodnocuje základy odboru dejín umenia a to najmä z marginalizovaných perspektív s ohľadom na vlastnú subjektivitu.
1Obrázok: Gabriela Halás, Situácie zastavenia, 2019, T3-kultúrne centrum, Bratislava. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Gabriela Halás, Variabilné možnosti, 2018, 8,1 x 20 m, továreň Svornosť, Bratislava. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Gabriela Halás, Variabilné možnosti, 2018, 8,1 x 20 m, továreň Svornosť, Bratislava. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Gabriela Halás, Boj a láska, projekt "ISTOTA&SAMOVRAŽDA", 2019. S láskavým dovolením umelkyne.
5Obrázok: Gabriela Halás, Ozvena , projekt "ISTOTA&SAMOVRAŽDA", 2019. S láskavým dovolením umelkyne.
6Obrázok: Gabriela Halás, Nič a niečo, projekt "ISTOTA&SAMOVRAŽDA", 2019. S láskavým dovolením umelkyne.
7Obrázok: Gabriela Halás, Bola som kráľovná, séria "Jedno s druhým", 2016, 155 x 200 cm, kombinovaná technika. S láskavým dovolením umelkyne.
8Obrázok: Gabriela Halás, Lesť, séria "Vysoko", 2018, 130 x 130 cm, kombinovaná technika. S láskavým dovolením umelkyne.
9Obrázok: Gabriela Halás, Rybárka, Krik rýb, séria "Prívlač ll.", 2017, 144 x 260 cm. S láskavým dovolením umelkyne.