Eva Filová

– born 1968 – studied graphic design at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (1990–1996) and film studies at the Academy of Performing Arts in Bratislava (2001–2006), completing her doctorate in 2009. She has also taught at both institutions. Her focus shifted from artistic and exhibition activities (2001–2010) to film history, with a primary interest in Slovak cinema, oral history, gender issues and experimental film. She is the author of Eros, Sexus, Gender in Slovak Cinema (2013) of The Slovak State in Cinema: Documentary and Feature after 1945 (co-author Eva Vženteková, 2020) and several textbooks and academic studies. Her creative work is characterised by objects and installations employing feminist deconstruction of gender stereotypes and power relations. A by-product of her academic research is a series of audio installations reflecting toxic masculinity, sexism, violence and ideology in Slovak cinema.

After graduating in graphic design from the Academy of Fine Arts in Bratislava, I spent a decade working in the field, which provided me with new tools for self-expression. I moved away from the illustrative and realistic approach I had used during my studies and focused more on symbolism and typography. This shift also manifested in my artistic work, whether in the form of milk cartons with two contrasting “patterns” of women – the noble woman and the fallen woman (No Difference, 2001)4, provocative aphorisms made from polystyrene letters, pro-choice T-shirts and black-and-white underwear with inscriptions commenting on a polarised society, such as the Vatican agreement, pro-life, pro-choice, abortion, registered partnership, conscientious objection, separation of church and state, etc. (The Engaged Wardrobe, 2006–2014)10. The series Sweet Tomorrows (1992–2002)9 is a closed time-lapse project. It consists of artistically processed collections of ballots from the Slovak parliamentary elections in 1992, 1994, 1998 and 2002. Each collection is different and is an author’s commentary on current politics, politicians and political parties that have survived or have long ceased to exist. These are sarcastic comments and interventions that undermine male authority, power and political dominance. They are not illustrations of the political situation; rather, politics was the impulse for the creation of several of my works.
Over the years, I realised that I lacked the theoretical foundations and began studying film studies at the Academy of Performing Arts in Bratislava (2001–2006). At the Academy of Fine Arts, we had quality and detailed art history courses, though we only reached the second half of the 20th century rather late. We also had philosophy and pedagogy, but no specific theory courses. At that time, I was also drawn to film; in film clubs, I discovered Buñuel, Saura, Almodóvar, Kieślowski… My brother began studying documentary direction, and there were several factors that guided me towards film studies. I viewed my dual background as an advantage, although at that time I could not yet know what intersections I would find between these two worlds, whether I would stick with theory or apply it to visual art, video art or writing. At that point, film history prevailed for me, and in it I found ample space for creative self-realisation.
I recognise the intersection of topics that interest me as both a visual artist and a film theorist, and I even see a certain continuity in their treatment. Over time, I have shifted various gender themes from the visual (graphic, painting, video) domain into the typographical, written, and academic (scientific, pedagogical, institutional) realm. In the early 1990s, I knew nothing about feminism, but I was drawn toward it intuitively, through themes, the artistic programme and the prevailing toxic masculinity. My first collaboration was a video that a classmate from the Academy of Fine Arts and Design and I presented at the Aspekt Days in 1996. It was a provocative exploration of sex without sex, using various foods, fruits and vegetables to evoke sexual fantasies. My first original video, titled Pro-choice78, was created in 2003. I combined footage from Pope John Paul II’s visit to Slovakia – filmed in Bratislava and Trnava, capturing various scenes, kitschy souvenirs, and friends walking through the crowds in t-shirts emblazoned with ‘Pro-choice’ – with Italian pop songs. In the same year, I created the video Initiation of Fertility6, a collaboration with Peter Kalmus, which parodies the absurd tradition of Easter whipping in Slovakia.
While gathering material for my thesis at the Academy of Fine Arts, I came across Aspekt magazine, which was the first to publish translations of Western feminist literature. The feminist association Aspekt organised lectures, meetings, established a library. It was an important educational resource that helped me think critically and conceptually about power dynamics, gender stereotypes, body politics, etc. A turning point was also my collaboration with feminist artist Anna Daučíková.
It is difficult to retrospectively reconstruct all the activities and experiences that pushed me forward, opened new horizons and shaped my values. I will mention at least few. First, my collaboration with the feminist organisation Aspekt, for instance, on the exhibition NUDES: Uncensored Works by Modern Masters (Slovak National Gallery, 2010), which prompted a critical reassessment of the collection holdings that include numerous female nudes and women governed by the male gaze and male power; my collaboration with the Iniciatíva Inakosť, founded by Anna Daučíková in 2000, which invited me to design the logo and work on the Q Archive magazine; my participation in the major international exhibition Gender Check (MUMOK, 2009/2010)… One of the last major challenges was establishing the Gender Studies seminar at the Film and Television Faculty of the Academy of Performing Arts in Bratislava. It is not just about theory and history but addresses various issues that are ingrained in Slovak film, the entire Slovak culture, both private and public spaces, and which need to be openly discussed. It is a kind of a cycle of energy that I have gained thanks to many people, and I strive to pass it on.
Although I have not been actively exhibiting for some time, my older works are still on display at exhibitions, and I have a few ideas that I would like to make happen. For the exhibition Inter-view (Nitra Gallery, 2010), I created the video Obscure Object of Desire5 on the occasion of the reinstallation of an older work, a monumental hanging canvas. The footage, filmed during the making of the canvas in 2003, was combined with the final scene from Luis Buñuel’s film, which features the motif of sewing, the switching of two actresses playing one character and an anarchistic explosion. I hope to return to the video in the future. However, the academic environment in which I currently work consumes a lot of time and energy. Art, too, requires continuous work, reflection, and experimentation. Working in two creative fields is demanding.

The text was written in collaboration with Miroslava Urbanová (2024).

1Image: Eva Filová, Elections are like orgasm - too much expectations, 2004, Billboart Gallery. Courtesy of the artist.
2Image: Eva Filová, Heaven - Hell, video, 2004. Courtesy of the artist.
3Image: Eva Filová, Instruments of Power, 2007. Courtesy of the artist.
4Image: Eva Filová, No Difference, 2001. Courtesy of PGU Žilina.
5Image: Eva Filová, Obscure Object of Desire, video, 2003 - 2010. Courtesy of the artist.
6Image: Eva Filová, Peter Kalmus, Initiation of Fertility, video, 2003. Courtesy of the artists.
7Image: Eva Filová, Pro-choice, Nitra 2003. Courtesy of the artist.
8Image: Eva Filová, Pro-choice, video, 2003. Courtesy of the artist.
9Image: Eva Filová, Sweet Tomorrows, 1992 - 2002. Courtesy of PGU Žilina.
10Image: Eva Filová, The Engaged Wardrobe, 2006 - 2014. Courtesy of PGU Žilina.
11Image: Eva Filová, The Seven Ages of Woman, 2003. Courtesy of the artist.

– narodená 1968 – študovala grafiku na VŠVU (1990 – 1996) a filmovú vedu na VŠMU (2001 – 2006), ktorú ukončila doktorátom (2009). Na oboch školách pôsobila/pôsobí aj pedagogicky. Z umelecko-výstavných aktivít (2001 – 2010) sa jej ťažisko presunulo na filmovú históriu, venuje sa najmä slovenskému filmu, orálnej histórii, rodovej problematike a experimentálnemu filmu. Napísala knihy Eros, sexus, gender v slovenskom filme (2013), Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945 (spoluautorka Eva Vženteková, 2020) a niekoľko učebných skrípt a vedeckých štúdií. Pre jej tvorbu sú charakteristické objekty a inštalácie pracujúce s feministickou dekonštrukciou rodových stereotypov a mocenských vzťahov. Vedľajším produktom vedeckého výskumu sú audioinštalácie, reflektujúce mačizmus, sexizmus, násilie a ideológiu v slovenskom filme.

Po absolvovaní grafiky na Vysokej škole výtvarných umení som desať rokov pracovala v grafickom dizajne, ktorý mi poskytol nové nástroje na sebavyjadrenie. Zredukovala som ilustratívnu a realistickú polohu, v ktorej som sa počas štúdia pohybovala a zamerala sa viac na symboliku a typografiu. To sa prenieslo aj do mojej výtvarnej tvorby, či už v podobe mliekových krabíc s dvoma „mustrami“ ženy – ženou vznešenou a ženou padlou (Bez rozdielu, 2001)4, provokatívnych aforizmov z polystyrénových písmen, pro-choice tričiek a čiernobielej spodnej bielizne s nápismi komentujúcimi polarizovanú spoločnosť ako Vatikánska zmluva, Pro-life, Pro-choice, Interrupcie, Registrované partnerstvo, Výhrada svedomia, Odluka cirkvi a pod. (Angažovaný šatník, 2006 – 2014)10. Séria Sladké zajtrajšky (1992 – 2002)9 je zas uzavretým časozberným projektom. Tvoria ich výtvarne spracované kolekcie hlasovacích lístkov zo slovenských parlamentných volieb 1992, 1994, 1998 a 2002. Každá kolekcia je iná, je autorským komentárom aktuálnej politiky, politikov a politických strán, ktoré zotrvali alebo už dávno neexistujú. Ide o sarkastické komentáre a intervencie, ktoré podkopávajú mužskú autoritu, mužskú moc, mužskú politickú prevahu. Nie sú ilustráciou politickej situácie, skôr politika bola impulzom pre vznik niekoľkých diel.
S odstupom rokov som si uvedomila, že mi chýba teoretický základ, a tak som začala študovať filmovú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (2001 – 2006). Na VŠVU sme mali kvalitné a veľmi podrobné dejiny umenia, hoci k druhej polovici 20. storočia sme sa dostali pomerne neskoro, mali sme filozofiu, pedagogiku, ale žiadnu teóriu. V tom čase ma to zároveň ťahalo k filmu, vo filmových kluboch som objavila Buñuela, Sauru, Almodóvara, Kieślowského…, môj brat začal študovať dokumentárnu réžiu, bolo tam niekoľko faktorov, ktoré ma nasmerovali k filmovej vede. Dvojdomosť som vnímala ako výhodu, hoci som vtedy ešte nemohla vedieť, aké prieniky nájdem medzi týmito dvoma svetmi, či zostanem pri teórii alebo teóriu využijem vo vizuálnom umení, videoarte alebo v písaní. Momentálne u mňa prevážila filmová história, v ktorej som našla dostatočne veľký priestor pre tvorivú sebarealizáciu.
Vnímam prienik tém, ktoré ma zaujímajú ako vizuálnu umelkyňu a filmovú teoretičku, vidím v ich spracovaní dokonca istú kontinuitu. Rôzne rodové témy som posunula z obrazového (grafického, maliarskeho, video) módu do typografického, písomného, akademického (vedeckého, pedagogického, inštitucionálneho). O feminizme som začiatkom 90. rokov nič nevedela. Smerovala som k nemu intuitívne, cez témy, výtvarný program, aj cez prevládajúci mačizmus. Mojou prvou spoluprácou bolo video, ktoré sme so spolužiačkou z VŠVU prezentovali na Dňoch Aspektu v roku 1996. Išlo o provokatívnu hru na sex bez sexu, pri ktorej sme využívali rôzne potraviny, ovocie a zeleninu pre evokovanie sexuálnych fantázií. Moje prvé autorské video s názvom Možnosť voľby (Pro-choice)78 vzniklo až v roku 2003. Zábery z návštevy pápeža na Slovensku, v Bratislave a Trnave, v ktorých som snímala rôzne situácie, gýčové upomienkové predmety aj davom prechádzajúce kamarátky v tričkách s nápisom Možnosť voľby (Pro-choice), som spojila s talianskymi pop-songami. V tom istom roku vzniklo video Iniciácia plodnosti6, spolupráca s Petrom Kalmusom, ktorá je paródiou na stupídnu tradíciu veľkonočných šibačiek na Slovensku.
Počas zberu materiálu k diplomovej práci na VŠVU som narazila na časopis Aspekt, ktorý ako prvý priniesol preklady západnej feministickej literatúry. Feministické združenie Aspekt organizovalo prednášky, stretnutia, budovalo knižnicu. To bol dôležitý vzdelávací zdroj, ktorý mi pomohol kriticky aj konceptuálne uvažovať nad mocenskými vzťahmi, rodovými stereotypmi, politikou tela atď. Zlomovým bodom bola aj spolupráca s feministickou výtvarníčkou Annou Daučíkovou.
Spätne sa len veľmi ťažko rekonštruujú všetky aktivity a skúsenosti, ktoré ma posúvali vpred, otvárali nové obzory a hodnotovo ma formovali. Spomeniem aspoň niektoré. V prvom rade spoluprácu s feministickým združením Aspekt, napríklad na výstave Holé baby (SNG, 2010), ktorá priniesla kritické prehodnotenie zbierkových fondov, v ktorých je množstvo ženských aktov a žien zmocňovaných mužským pohľadom a mužskou silou; spoluprácu s Iniciatívou Inakosť, pri ktorej založení (2000) stála Anna Daučíková a vyzvala ma, aby som navrhla logo a dizajnovala a zalamovala časopis Q archív; moje zastúpenie na veľkej medzinárodnej výstave Gender Check (MUMOK, 2009/2010)… Jednou z posledných veľkých výziev bolo založenie seminára Rodové štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Nejde iba o teóriu a históriu, ale rôzne problematiky, ktoré sú zakódované aj v slovenskom filme, v celej slovenskej kultúre, v domácom a verejnom priestore, o ktorých treba otvorene hovoriť, diskutovať. Je to taký kolobeh energie, ktorú som vďaka mnohým ľuďom získala a snažím sa ju posúvať ďalej.
Aj keď istú dobu už aktívne nevystavujem, na výstavách obiehajú moje staršie diela, mám niekoľko nápadov, ktoré by som chcela realizovať. Pre výstavu Inter-view (Nitrianska galéria, 2010) som pri príležitosti reinštalácie staršieho diela, monumentálnej závesnej plachty, vytvorila video Tajomný predmet túžby (Obscure Object of Desire)5. Zábery, ktoré vznikli práve počas vzniku plachty v roku 2003, som skombinovala so záverečnou scénou z filmu Luisa Buñuela, v ktorej sa objavuje motív šitia, zámena dvoch herečiek, ktoré stvárňujú jednu postavu, a anarchistický výbuch. Dúfam, že sa k videu ešte vrátim. Akademické prostredie, v ktorom momentálne pôsobím, však spotrebuje množstvo času a energie. Aj umenie si vyžaduje kontinuálnu prácu, premýšľanie a testovanie. Pôsobiť v dvoch tvorivých oblastiach je náročné.

Text bol napísaný v spolupráci s Miroslavou Urbanovou (2024).

1Obrázok: Eva Filová, Elections are like orgasm - too much expectations, 2004, Billboart Gallery. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Eva Filová, Nebo - Peklol, video, 2004. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Eva Filová, Nástroje moci, 2007. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Eva Filová, Bez rozdielu, 2001. S láskavým dovolením PGU Žilina.
5Obrázok: Eva Filová, Tajomný predmet túžby, video, 2003 - 2010. S láskavým dovolením umelkyne.
6Obrázok: Eva Filová, Peter Kalmus, Iniciácia plodnosti, video, 2003. S láskavým dovolením umelkyne a umelca.
7Obrázok: Eva Filová, Možnosť voľby, Nitra 2003. S láskavým dovolením umelkyne.
8Obrázok: Eva Filová, Možnosť voľby, video, 2003. S láskavým dovolením umelkyne.
9Image: Eva Filová, Svetlé zajtrajšky, 1992 - 2002. Courtesy of PGU Žilina.
10Obrázok: Eva Filová, Angažovaný šatník, 2006 - 2014. S láskavým dovolením PGU Žilina.
11Obrázok: Eva Filová, Sedem vekov ženy, 2003. S láskavým dovolením umelkyne.