Pavlína Fichta Čierna

– born in 1967. She is visual artist, director, producer, curator, and activist. From 1987 to 1993 she studied in graphic studios of the Academy of Fine Arts in Bratislava and from 2010 to 2013 she completed her doctoral studies at the Department of Intermedia and Digital Media at the Faculty of Fine Arts in Banská Bystrica. Many of her works are emblematic examples of multimedia and media art in Slovakia after 1990. Through media art, film, and interactive projects, she focuses mainly on topics of social exclusion, political topics and topics of personal trauma. In addition to individual projects, she participated in a large number of collective exhibitions. She has won several awards, e.g., in 2002 she won the Oskár Čepan Award, in 2005 the LOOP AWARD in Barcelona, ​​in 2010 she won the non-fiction category at the Festival of Short Films by Women. York College / CUNY, New York. The author’s works are represented in the collections of important institutions, e.g., Slovak National Gallery in Bratislava, Małopolska Fundacja Muzeum Sztuki Współczesnej in Krakow, Museum d’Art Contemporani de Barcelona or Museum of Contemporary Art Tokyo. She has been engaged in pedagogical activities for many years, and currently works at the University of Žilina. She leads her own discussion format with a focus on science and art and also she is active in the cultural and social field. Recently, based on life experience with her child, she has been publicly advocating the rights of transgender people.

Through art, I can have a dialogue with all the issues that are important or interesting to me. It is a way of researching, a process of searching for and finding various forms of expression, in which I feel free, but also really useful. I am not more authentic in any other area. It is a way of surviving, of being permanently in a state of observation and reassessment – even when I am inactive.

Pavlína Fichta Čierna is interested in questions that respond to, reflect and recognize specific social phenomena and become the impetus for a deeper analysis of the mechanisms running in the background of our society. She approaches the chosen topics from an empathic position. She finds many feelings and experiences in the people or communities with which she collaborates, which she understands, which connect her with them, and so her works grow out of partnerships, fragility, and mutual moment of vulnerability. I think artists can legitimately integrate into several roles, but only some of them are the ones I want or can take. Nowadays, we enter complex relationships through art. From my point of view, the role of the artist is associated with responsibility and moral attitude, which can also be communicated through the ambivalent or provocative nature of the work. The artist can explicitly point out various problems, open a discussion, and thus become a representative of a specific category of therapist, social worker, or political defender of rights. I would like my art to be like a living, vibrant and, above all, present material, which responds sensitively to imbalances, injustices, but also to the various challenges of today’s world, which is at a turning point.

This personal and artistic setting leads Pavlína Fichta Čierna to topics that do not receive enough attention and space in society. These topics are often overlooked, ignored, or intentionally pushed out of the spotlight. Pavlina approaches them mainly through specific human stories and tries to better understands and reflects on people´s experiences in difficult social situations, often in isolation from the majority society, associated with either health, physical or mental disabilities. In these diverse life experiences, Pavlína finds confirmation that society is in the midst of various risks. One can find oneself in a wide range of difficulties and ways of exclusion during life, which are based on social inequalities and systemic problems. Pavlina’s artistic work is based on a strategy of dialogical healing of the world, which should lead to a universal understanding of human dignity ” and therefore “ tools for real help and inspiration for such projects are personal psychological and physical involvement, dialogue as an alternative therapy so the goal can be real help and inspiration for change.

The creation of my works is often driven by the need to take a stand, socio-political context or even fear or a feeling of helplessness. In everyday life, therefore, it is the interaction, the destinies of people, including me and my loved ones. Also, science and other disciplines. Sometimes just a small, inconspicuous detail for others. It is not difficult for me to find inspiration if I live in the middle of this world. On the contrary, I rather reduce what I will be and what I can no longer devote myself to. The basis of Pavlína Ficht Čierná’s work lies in her commitment. However, this position refers not only to the motivation to stimulate change in society, in legislation, in specific lives. It is also a personal interest, a direct involvement, an emotional connection with others. Pavlína’s involvement therefore means a specific setting of relations between her and those who participate in her works. This is reflected in the way these relationships are structured, the hierarchy of them, as well as how they unfold over time, as they usually go beyond artistic research or the work itself. Pavlína collaborates on her artworks with people from her surroundings, whom she knows, or she has long been interested in their story. It follows from this attitude that Pavlína’s work is naturally introspective, which is also evident in the fact that part of Pavlína’s works is autobiographical.

Pavlína says about her work: I tend to monumentalize and on the other hand I admire the detail. I need to reduce the expression to the essentials. And above all, I like to move on, I don’t tend to repeat the principles or prefer the usual procedures, although sometimes in practice I can´t avoid it. After graduating from university, Pavlína focused on alternative graphics, from which she moved to interactive installations and interventions in public space. Later she added video, work with objects and performances. Part of my work has strong autobiographical features, in my works I reflect on my own experience or the experience of my loved ones, I often appear in them myself. The starting point is various borderline situations, which mainly affect the field of medicine, but also other disciplines. They are therapeutic gestures, referring to the need to cope with various traumatic facts. In another line of works, I depict sensitive zones of society, imbalances, and weaknesses of the social system. I examine how people are dealing with suffering or seeking balance and a sense of happiness. I notice what process they are going through and what real help they are getting from the society. I always choose the artistic medium in accordance with the conditions and concept of the project.

Every work is created in different circumstances, at a different time, and I also am constantly changing. In some opinions I am less radical than in my youth, and in others, on the contrary, fundamentally, much more. Each of my works lives its own life, but at the same time it can cooperate with my other works. Some time ago, I called it project lines, but they weren’t necessarily identical to my thematic lines. Today, I no longer need to classify or network individual works, because in such a practice some rare, I can miss some strong aspects. Pavlína’s works can be thematically described as works filled with intimacy, which is often unexpected. It is intimacy in various forms, but always inherent in the people who are the protagonists of her work. It is an intimacy that belongs to both men and women, as well as those who do not identify with these categories. It is also an intimacy that the public does not allow to marginalize  people and their lives. Presence and closeness, approaching the others, listening through their monologue, which flows freely and is contained in everything – in words, but also in gestures and facial expressions, in the sounds and environment that surrounds them, play an important role. Pavlina’s style of works can be characterized as immediate and straightforward, sometimes even austere. As I have been developing several thematic lines for a long time, I could mention older videos with a social theme (“Juvenile David R.”, 2003123 or “Reconstructions”, 2005)456, with historical connotations (“Lady in Blue”, 200578), a more recent representative of feminist tendencies could be find in the video My nanorobots or the secret rules on the nature of private thoughts, 201791011. The work of the latest period, which received a great response, is the activist gesture “As Punishment”, which I realized for the Artwall gallery with my son (2020, collaboration with Claude Johann Čierny). The work As Punishment121314151617 touches the topic of the rights of trans people, which is very close to Pavlína Fichta Čierná, because as the mother of a transgender child she focuses on art and activism and tries to address the problematic position and insufficient rights of LGBT people in our society.

Pavlína Fichta Čierna brings in her work a sensitive and receptive view, which consists in approaching and understanding others through oneself and one’s own experience. Her motivation is based on long-term addressing of social problems and forms of marginalization in society. She does not follow these questions outside of herself, her existence and life experience – she seeks to stimulate transformational processes for all and especially regarding the current state of society and the position of the most vulnerable people in it: Every art is politically engaged. I think after all that in line with the apocalyptic visions that are upon us, that every activity and meaning today acquires values in a different way than it did relatively recently. The question is whether we have time at all for other art than that one dealing with serious issues or the consequences of social movements and phenomena.

The text was written in collaboration with Viktória Beličáková (2021).

Viktória Beličáková was born in 1994. In 2013 – 2019 she studied art history at the Faculty of Arts at the Charles University in Prague. She completed internships at the Prague City Gallery, Regional Gallery in Liberec, at the Ludwig Museum and Trafó House of Contemporary Arts in Budapest, and at the U10 Gallery of Contemporary Art in Belgrade, Serbia. In the organization tranzit.cz she worked as a production manager and main coordinator of the first year of the biennial In the matter of art 2020 in Prague. She is currently a doctoral student at the Institute of Art History of Charles University. She is engaged in independent research, writing and cultural work. Thematically, she focuses mainly on feminism, social, participatory and community art. She addresses issues of personal and collective identity, migration and origin, geography, space and narrativity in the context of Eastern Europe. She is interested in everything that is difficult to define and is on the border. She critically re-evaluates the basics of the field of art history, especially seen from marginalized perspectives with regard to her own subjectivity.
1Image: Pavlína Fichta Čierna, Juvenile David R., 2004, colour video, sound, 3 min. Courtesy of the artist.
2Image: Pavlína Fichta Čierna, Juvenile David R., 2004, colour video, sound, 3 min. Courtesy of the artist.
3Image: Pavlína Fichta Čierna, Juvenile David R., 2004, colour video, sound, 3 min. Courtesy of the artist.
4Image: Pavlína Fichta Čierna, Reconstruction, 2005, colour video, sound, 3:30 min.
Courtesy of the artist.
5Image: Pavlína Fichta Čierna, Reconstruction, 2005, colour video, sound, 3:30 min. Courtesy of the artist.
6Image: Pavlína Fichta Čierna, Reconstruction, 2005, colour video, sound, 3:30 min. Courtesy of the artist.
7Image: Pavlína Fichta Čierna, Lady in Blue, 2005, colour video, sound, 14 min. Courtesy of the artist.
8Image: Pavlína Fichta Čierna, Lady in Blue, 2005, colour video, sound, 14 min. Courtesy of the artist.
9Image: Pavlína Fichta Čierna, My nanorobots, or secret rules on the nature of private thoughts, 2017, colour video, sound, 7:43 min. Courtesy of the artist.
10Image: Pavlína Fichta Čierna, My nanorobots, or secret rules on the nature of private thoughts, 2017, colour video, sound, 7:43 min. Courtesy of the artist.
11Image: Pavlína Fichta Čierna, My nanorobots, or secret rules on the nature of private thoughts, 2017, colour video, sound, 7:43 min. Courtesy of the artist.
12Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Let others decide for you!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.
13Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Be Anna even if you're Michael!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.
14Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Lie to everyone around you!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.
15Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Go get yourself castrated!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.
16Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Be straight!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.
17Image: Pavlína Fichta Čierna, AS PUNISHMENT, § Be silent!, 2020, 6 colour photographs in life-size. In collaboration with Claud Johann Čierny. Courtesy of the artist.

– sa narodila v roku 1967 – pôsobí ako vizuálna umelkyňa, režisérka, producentka, kurátorka a aktivistka. V rokoch 1987 – 1993 vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch grafiky a v rokoch 2010 – 2013absolvovala doktorandské štúdium na katedre Intermédií a digitálnych médií Fakulty výtvarných umení v Banskej Bystrici. Mnohé z jej diel sú emblematickými príkladmi multimediálneho a mediálneho umenia na Slovensku po roku 1990. Prostredníctvom mediálneho umenia, filmu a interaktívnych projektov sa zameriava predovšetkým na témy sociálneho vylúčenia, politické témy a témy osobných tráum. Okrem samostatných projektov sa zúčastnila veľkého množstva kolektívnych výstav. Získala niekoľko ocenení, napr. v roku 2002 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana, v roku 2005 LOOP AWARD v Barcelone, v roku 2010 sa stala víťazkou non-fiction category na Festival of Short Films by Women. York College/CUNY, New York. Diela autorky sú zastúpené v zbierkach významných inštitúcii, napr. Slovenská národná galéria v Bratislave, Małopolska Fundacja Muzeum Sztuki Współczesnej v Krakove, Museum d’Art Contemporani de Barcelona alebo Museum of Contemporary Art Tokyo. Dlhoročne sa venuje pedagogickej činnosti, v súčasnosti pôsobí na Žilinskej univerzite. Vedie vlastný diskusný formát so zameraním na vedu a umenie, angažuje sa v kultúrnej a sociálnej oblasti. V poslednom období na základe životnej skúsenosti s svojim dieťaťom verejne vystupuje za práva transrodových ľudí.

Prostredníctvom umenia môžem viesť dialóg so všetkými otázkami, ktoré sú dôležité alebo ma zaujímajú. Je to spôsob skúmania, proces hľadania a nachádzania rozličných foriem vyjadrení, pri ktorom sa cítim slobodná, ale i naozaj užitočná. V žiadnej inej oblasti sa nepohybujem autentickejšie. Ide o spôsob prežívania, o permanentné nachádzanie sa v stave pozorovania a prehodnocovania – aj vtedy, keď nepodávam žiaden výkon.

Pavlína Fichta Čierna sa zaujíma o otázky, ktoré reagujú, reflektujú, rozpoznávajú konkrétne sociálne javy a stávajú sa podnetom k hlbšej analýze mechanizmov bežiacich na pozadí našej spoločnosti. K  zvoleným témam pristupuje z empatickej pozície. V ľuďoch či komunitách, s ktorými spolupracuje, nachádza mnohé pocity a skúsenosti, ktorým sama rozumie, ktoré ju s nimi spájajú, a tak jej diela vyrastajú z partnerstiev, krehkosti a vzájomného momentu zraniteľnosti. Myslím si, že umelci sa môžu legitímne integrovať do viacerých rolí, ale len niektoré z nich sú tie, ktoré chcem alebo môžem zaujať. Dnes umením vstupujeme do zložitých vzťahov. Z môjho uhla pohľadu je rola umelca/umelkyne spojená so zodpovednosťou a morálnym postojom, ktorý však môže byť komunikovaný aj prostredníctvom ambivalentného alebo provokatívneho charakteru diela. Umelec/umelkyňa môže explicitne upozorniť na rozličné problémy, otvárať diskusiu, a stáva sa tak zástupcom špecifickej kategórie terapeuta, sociálneho pracovníka či politického ochrancu práv. Chcela by som, aby moje umenie bolo ako živá, pulzujúca a najmä prítomná matéria, ktorá citlivo reaguje na nerovnováhu, nespravodlivosť, ale na druhej strane i na rozličné výzvy súčasného sveta, ktorý sa nachádza v bode zlomu. 

Toto osobné aj umelecké nastavenie orientuje Pavlínu Fichta Čiernu k témam, ktorým sa v spoločnosti nedostáva dostatok pozornosti a priestoru. Sú to témy, ktoré bývajú prehliadané, ignorované alebo úmyselne vytlačené mimo centra záujmu. Pavlína k nim pristupuje najmä skrze konkrétne ľudské príbehy a snaží sa bližšie pochopiť a reflektovať ich skúsenosti v ťaživých sociálnych situáciách, častokrát v izolácii od väčšinovej spoločnosti, spojené s ďalšími zdravotnými, fyzickými alebo mentálnymi postihnutiami. Pavlína v týchto rozmanitých životných skúsenostiach nachádza potvrdenie toho, že spoločnosť sa nachádza uprostred rozličných rizík. Človek sa môže počas života ocitnúť v širokej škále ťažkostí a spôsobov vylúčenia, ktoré vychádzajú zo sociálnych nerovností a systémových problémov. Pavlínina umelecká tvorba sa zakladá na stratégii „dialogického“ uzdravenia sveta, ktorý by mal dospieť k univerzálnemu chápaniu ľudskej dôstojnosti a preto sú nástrojmi pri takýchto projektoch osobná psychická a fyzická zainteresovanosť, dialóg ako alternatívna terapia a cieľom môže byť reálna pomoc a inšpirácia k zmene.

K tvorbe diel ma často privádza potreba zaujať stanovisko, spoločensko-politické súvislosti alebo dokonca strach či pocit bezmocnosti. V každodennom živote je to teda interakcia, osudy ľudí vrátane mňa a mojich blízkych. Tiež veda a iné disciplíny. Niekedy len malý, pre iných nenápadný detail. Nie je pre mňa ťažké nachádzať inšpiráciu, ak žijem uprostred tohto sveta. Naopak, skôr redukujem, čomu sa budem a čomu sa už nemôžem venovať. Základ tvorby Pavlíny Fichta Čiernej spočíva v angažovanosti. Táto pozícia však odkazuje nielen k motivácii podnietiť zmenu v spoločnosti, v legislatíve, v konkrétnych životoch. Je to tiež osobné zaujatie, priame zapojenie, emocionálne spojivo s ostatnými. Angažovanosť u Pavlíny teda znamená špecifické nastavenie vzťahov medzi ňou a ľuďmi, ktorí sa s ňou na dielach podieľajú. Odráža sa to v spôsobe, akým sú tieto vzťahy štruktúrované, aká je v nich hierarchia, aj ako sa odvíjajú v čase, keďže väčšinou presahujú rámec umeleckého výskumu či samotnej tvorby diela. Pavlína spolupracuje na dielach s ľuďmi z jej okolia, ktorých pozná, alebo ju dlhodobo zaujíma ich príbeh. Z tohto postoja vyplýva, že Pavlínina tvorba je prirodzene introspektívna, čo je zjavné aj v tom, že časť Pavlíninych diel je autobiografická. 

Pavlína o svojej tvorbe hovorí:„Mám sklon k akejsi monumentalizácii a na druhej strane obdivujem detail. Mám potrebu redukovať výraz na to podstatné. A predovšetkým rada sa posúvam ďalej, nemám sklon opakovať princípy ani nepreferujem zaužívané postupy, i keď sa tomu v praxi niekedy nevyhnem. Po štúdiách na vysokej škole sa Pavlína venovala alternatívnej grafike, od ktorej sa posunula k interaktívnym inštaláciám a intervenciám do verejného priestoru, no do jej záberu postupne pribudlo tiež video, práca s objektami a performance. Časť mojej tvorby má silné autobiografické črty, v dielach reflektujem vlastnú skúsenosť alebo skúsenosť mojich blízkych, často v nich sama vystupujem. Východiskom sú rôzne hraničné situácie, ktoré zasahujú predovšetkým do oblasti medicíny, ale i ďalších disciplín. Sú terapeutickými gestami, odkazujú na nutnosť vyrovnať sa s rozličnými traumatizujúcimi skutočnosťami. V inej línii diel zobrazujem citlivé zóny spoločnosti, nerovnováhu a slabiny sociálneho systému. Skúmam, ako sa aktérky a aktéri vyrovnávajú s utrpením alebo hľadajú rovnováhu a pocit šťastia. Všímam si, akým procesom prechádzajú a aká je reálna pomoc zo strany spoločnosti. Médium volím vždy v súlade s podmienkami a koncepciou projektu.

Každé dielo vzniká za iných okolností, v inom časovom období, a i ja sa mením. V niektorých názoroch som menej radikálna ako v mladosti, a v niektorých naopak zase zásadne, oveľa viac. Každé moje dielo žije vlastným životom, ale zároveň dokáže kooperovať s inými mojimi dielami. Pred časom som to nazývala projektovými líniami, ktoré však neboli nutne totožné s mojimi líniami tematickými. Dnes už nemám potrebu zatrieďovať či sieťovať jednotlivé diela, lebo pri takejto praxi niektoré pre mňa vzácne, silné hľadiská či aspekty uniknú. Pavlínine diela je možné tematicky popísať ako práce naplnené intimitou, ktorá je však veľakrát nečakaná a neočakávaná. Je to intimita v rôznych podobách, no vždy vlastná ľuďom, ktorí sú protagonistami jej prác. Je to intimita, ktorá patrí mužom aj ženám, aj tým, ktorí sa s týmito kategóriami nestotožňujú. Taktiež je to intimita, ktorú verejnosť nepripúšťa marginalizovaným ľuďom a ich životom. Dôležitú rolu zohráva prítomnosť a blízkosť, priblíženie sa druhému, načúvanie skrze ich monológ, ktorý voľne plynie a je obsiahnutý vo všetkom – v slovách, ale aj v gestách a mimike, v zvukoch a prostredí, ktoré ich obklopuje. Pavlínin štýl diel je možné charakterizovať ako bezprostredný a priamočiary,  niekedy až strohý. Keďže dlhodobo rozvíjam viaceré tematické línie, mohla by som spomenúť staršie videá so sociálnou tématikou (“Mladistvý David R.”, 2003123 alebo “Rekonštrukcia” z roku 2005456), s historickými konotáciami  (“Dáma v modrom”, 200578), aktuálnejším zástupcom feministických tendencií by mohlo byť video Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah91011. Dielom posledného obdobia, ktoré zaznamenalo veľký ohlas, je aktivistické gesto “ZA TREST121314151617, ktoré som realizovala pre galériu Artwall so synom (2020, spolupráca Claude Johann Čierny). Dielo ZA TREST sa dotýka témy práv trans ľudí, ktorá je Pavlíne Fichta Čiernej veľmi blízka, pretože ako matka transrodového dieťaťa sa jej venuje na pomedzí umenia a aktivizmu a snaží sa adresovať problematické postavenie a nedostatočné práva LGBT ľudí v našej spoločnosti. 

Pavlína Fichta Čierna prináša vo svojej tvorbe citlivý a vnímavý pohľad, ktorý spočíva v priblížení sa a porozumení druhým skrze samu seba a vlastné skúsenosti. Jej motivácia má základ v dlhodobom adresovaní sociálnych problémov a foriem marginalizácie v spoločnosti. Tieto otázky nesleduje mimo seba, svoju existenciu a životnú skúsenosť – usiluje sa podnietiť transformatívne procesy pre všetkých a najmä s ohľadom na súčasný stav spoločnosti a postavenie tých najzraniteľnejších v nej: Každé umenie je angažované a teda i politické. Myslím si, a napokon i v súlade s apokalyptickými víziami, ktoré na nás doliehajú, že dnes každá činnosť a významy nadobúdajú hodnoty iným spôsobom, než ako tomu bolo ešte relatívne prednedávnom. Otázka znie, či máme vôbec čas na iné než také umenie, ktoré sa zaoberá závažnými otázkami alebo dôsledkami sociálnych pohybov a javov.

Text bol napísaný v spolupráci s Viktóriou Beličákovou (2021).

Viktória Beličáková sa narodila v roku 1994. Vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (2013-2019). Absolvovala stáže v GHMP v Prahe, OGL v Liberci, v budapeštianskych inštitúciách Ludwig Museum a Trafó House of Contemporary Arts, a v galérii súčasného umenia U10 v Belehrade v Srbsku.V organizácii tranzit.cz pôsobila ako produkčná a hlavná koordinátorka prvého ročníku bienále Ve věci umění 2020 v Prahe. V súčasnej dobe je doktorandkou na Ústave dejín umenia Univerzity Karlovej. Venuje sa nezávislému výskumu, písaniu a kultúrnej práci. Tematicky sa zameriava predovšetkým na feminizmus, sociálne, participatívne a komunitné umenie. Adresuje otázky osobnej a kolektívnej identity, migrácie a pôvodu, geografie, priestoru a narativity v kontexte východnej Európy. Zaujíma sa o všetko, čo je ťažko definovateľné a nachádza sa na pomedzí. Kriticky prehodnocuje základy odboru dejín umenia a to najmä z marginalizovaných perspektív s ohľadom na vlastnú subjektivitu.
1Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Mladistvý David R., 2004, farebné video, zvuk, 3 min. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Mladistvý David R., 2004, farebné video, zvuk, 3 min. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Mladistvý David R., 2004, farebné video, zvuk, 3 min. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Rekonštrukcia, 2005, farebné video, zvuk, 3:30 min. S láskavým dovolením umelkyne.
5Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Rekonštrukcia, 2005, farebné video, zvuk, 3:30 min. S láskavým dovolením umelkyne.
6Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Rekonštrukcia, 2005, farebné video, zvuk, 3:30 min. S láskavým dovolením umelkyne.
7Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Dáma v modrom, 2005, farebné video, zvuk, 14 min. S láskavým dovolením umelkyne.
8Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Dáma v modrom, 2005, farebné video, zvuk, 14 min. S láskavým dovolením umelkyne.
9Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah, 2017, farebné video, zvuk, 7:43 min. S láskavým dovolením umelkyne.
10Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah, 2017, farebné video, zvuk, 7:43 min. S láskavým dovolením umelkyne.
11Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah, 2017, farebné video, zvuk, 7:43 min. S láskavým dovolením umelkyne.
12Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Nechaj o sebe rozhodovať druhých!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.
13Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Buď Anna, i keď si Michal!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.
14Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Klam všetkým okolo seba!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.
15Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Daj sa vykastrovať!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.
16Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Buď hetero!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.
17Obrázok: Pavlína Fichta Čierna, ZA TREST, § Buď ticho!, 2020, 6 farebných fotografií v nadživotnej veľkosti. V spolupráci s Claudom Johannom Čiernym. S láskavým dovolením umelkyne.