Nikola Čemanová

– born in 1994. She studied at the Gerrit Rietveld Academy in Amsterdam (2013-2018). In her artistic practice, she operates at the interface of several media, disciplines and approaches, from site-specific installations and installations which are involving utility objects, from performances to containers and jewellery. She focuses primarily on ceramics, which she perceives in the extended range, as a technique and material in dialogue with the body and other ready-mades. In 2019 she founded a ceramic workshop in Nová Cvernovka in Bratislava. Her work has been presented to an international audience on various cultural and artistic platforms and in galleries such as: Framing EGO (curator and mentor Curdin Tones), 2015, The Bookstore Projectspace, Amsterdam; Constant Cmpanion exibition: An act of letting go (performance) with Carina Erdmann & Marlena von Gödens, 2015, Oude Kerk, Amsterdam; Borders & Migration exhibiton (in cooperation with LOVE foundation), 2016, Radion, Amsterdam; Watteau, intervention in the exhibition, curator Riette Wanders, 2017, Tylers Museum, Haarlem; The Price of Fashion, charity auction and debate, 2015, Droog Amsterdam; Broodje Gezond (solo performance), 2018, Nieuwe KHL Amsterdam; KUNST RAI, Amsterdam ART FAIR, RAI center, 2017 and others. In Slovakia, her projects were presented in the Satelit Gallery as part of the National Design Award, 2016, at Bratislava Design Week, 2019, and in Nová Cvernovka as part of contemporary art and sustainability festival – NASUTI, 2019 and 2020.


For me, artistic creation is a tool for getting closer to knowledge, creating evidence about it and its transmission, which allows me to participate in this orgy of the interaction we are living in.

I approach both art practice and life intuitively. My work shifts at the interface of several media and disciplines, from object-making, site-specific installations, performances1 to the most up-to-date utilitarian ceramic vessels23 and jewellery.

My practice has gone through several disciplinary metamorphoses, that I perceive as natural evolution. It is fluid and remains open to the news. Since My practice has gone through several disciplinary metamorphoses, that I perceive as a natural evolution. It is fluid and remains open to the news. Since my relocation from Amsterdam (where I studied and was active as an artist for 5 years) to Slovakia (where I am slowly lowering the anchor), I have been in the stage of integration into the local artistic community and crystallization of the sphere of my artistic interest and activity.

My sincere desire to free myself from rigid concepts with a focus on abstract planes and return back to the rounded ground (metaphorically and physically), the desire to get art back into contact with the human body, may be the reasons for my gravity course to the clay material and utility objects, which often arise from this ´being with matter in a creative relationship, and which get closer and closer to the centre from the periphery of my work. Currently, my conceptual work is side-lined. I am looking for / building a bridge between it and functional art, which I now focus on primarily.

I have always been interested in matter, in the body as human matter, the value of matter4, he mutual activation of matter and the human body. I perceive matter as a medium that I put into dialogue with my own matter, with my absolute physicality, while they are in an intimate, dynamic relationship.

My interest in not only the substantive and material nature of matter, but also in the symbolic, philosophical, and historical deposits of both matter and the human, especially female body, allows me to confront the ideas that these materials embody56.

My work reflected the politics of the body, the material implications in a more sensitive perception of the planet, it also addresses ecology/sustainability7, and a socio-political character was also present in my projects8.

Art as a cultural sphere is my job. I work in a gallery institution and I perceive the correlation of my personal life, my work, and my artistic practice positively. I do not strive for their hierarchical arrangement but for their symbiotic existence.

Functioning in an institutional arrangement, its observation and development stimulate my artistic practice, and it works also the other way around. Seeing and getting to know the art world and the world of an art institution from within allows me to be critical of both.

The institution I work for has women in most leadership, administrative and creative positions. Unfortunately, the value of our wages is inadequate for the value of the cultural work that our institution does. However, this is not a problem related to gender, but a problem of insufficient financial support from the state and a problem of respect for the social need of culture as such.

I do not know how not to create from a woman perspective, and I think I do not know how not to create from a woman perspective, and I think that every artistic act of mine so far has in a way been autobiographical and has also been a questioning of my authenticity. I am a woman, my feminine experience in the world greatly affects its perception. Being a woman is one of the few facts and truths that I don’t consider relative. Nevertheless, I perceive Femininity as a very diverse range. I research it and, if necessary, redefine it in both my life and my creative practice.

I don’t feel like the prey of someone else’s will. I do not feel subjected, and I am deeply aware that the opportunity not to feel my Femininity as a difficulty or an obstacle is possible for me because I live the life of a healthy, white, European woman in the current socio-economic-political situation and I am humbly acknowledging that my personal victory over inequality/feeling of inequality is not heroism, but the work done by the generations before us, which I look at with admiration and gratitude.

I am also aware of the acute need for changes in the structures that create an unequal environment (at the global level), but I also perceive the need for women to understand the essence of Femininity (internally), but also the appeal to bring Masculinity to its true measure!

Achieving symmetry or fair reciprocity between them is possible only by understanding / feeling them in relation to each other.

In my life and work, I actively feed feminine values and before the winter I chop wood without considering it to be a man’s work, but neither an act of emancipation.

They say that it suits me.

– Nikola Čemanová (2020)

1Image: Nikola Čemanová, Melting Candles, 2017, a metaphorical consideration of the mysteries of the feeling of disappointment in love, performed in a monologue with candles at KHL, Amsterdam / Broodje gezond performance night. Courtesy of the artist.
2Image: Nikola Čemanová, Something I Made and Lost and Miss, 2018, glazed and fired clay, surgical steel, quartz. Courtesy of the artist.
3Image: Nikola Čemanová, Vase de Millo, 2020, fired, glazed clay. Courtesy of the artist.
4Image: Nikola Čemanová, Growing up, 2018, jewel-surgical steel, cut & filed finger nails. Courtesy of the artist.
5Image: Nikola Čemanová, On being a woman, 2016, interactive sculpture / performance, flour, water, sachet fast-action yeast, Max Factor Face Finity All Day Flawless 3 in 1 Foundation (50 Natural), CHANEL COCO mademoiselle Eau de Parfum Intense Spray. Courtesy of the artist.
6Image: Nikola Čemanová, Self portrait titled: The struggle of not being a young mother songwritter, 2018. Courtesy of the artist.
7Image: Nikola Čemanová, Fuel / Literally sustainable fashion, 2018-2019, wood, metal, residual textiles. Courtesy of the artist.
8Image: Nikola Čemanová, Unable Lable, 2016-2017, project was supported by Droog Amsterdam and was followed by The Price of Fashion : Fashion Charity Auction  and was exhibited at Borders & Migration exhibition in Radion, Amsterdam, 2016. Courtesy of the artist.

– sa narodila v roku 1994. Študovala Gerrit Rietveld Academie v Amsterdame (2013-2018). Vo svojej umeleckej praxi sa pohybuje na rozhraní viacerých médií, disciplín a prístupov, od site-specific inštalácií a inštalácií zahŕňajúce úžitkové predmety, performance až po nádoby a šperky. Primárne sa teraz venuje keramike, ktorú vníma v rozšírenom poli, ako techniku a materiál v dialógu s telom. V roku 2019 založila keramickú dielňu v Novej Cvernovke v Bratislave. Jej práce boli prezentované medzinárodnému publiku na rôznych kultúrno-umeleckých platformách a v galériách ako napríklad: Framing EGO (curator and mentor Curdin Tones), 2015, The Bookstore Projectspace, Amsterdam; Borders & Migration exhibiton (v spolupráci s LOVE foundation), 2016, Radion, Amsterdam; Watteau, intervencia do výstavy, kurátorka Riette Wanders, 2017, Tylers Museum, Haarlem; The Price of Fashion, charity auction and debate, 2015, Droog Amsterdam; Broodje Gezond (solo performance), 2018, Nieuwe KHL Amsterdam; KUNST RAI, Amstrdam ART FAIR, RAI center, 2017 a iné. Na Slovensku boli jej projekty prezentované v Galérii Satelit v rámci Národnej Ceny za Dizajn, 2016, na Bratislava Design Week, 2019, a v Novej Cvernovke v rámci festivalu súčasného umenia a udržateľnosti – NASUTI, 2019 a 2020.


Umelecká tvorba je pre mňa nástrojom približovania sa k poznaniu, tvorby evidencie o ňom a jeho prenosu, ktorý mi umožňuje zúčastňovať sa tejto orgie interakcii, ktorú žijeme. 

Ku tvorbe aj k životu pristupujem intuitívne. Moja tvorba sa pohybuje na rozhraní viacerých médií a disciplín, od objektovej tvorby, miestu-špecifických inštalácií, performence1 až po najaktuálnejšie utilitárne keramické nádoby23 a šperky. 

Moja prax prešla niekoľkými disciplinárnymi metamorfózami, ktoré vnímam ako prirodzenú evolúciu. Je tekutá a ostáva otvorená aktuálnostiam. Od mojej relokácie z Amsterdamu (kde som študovala a umelecky pôsobila 5 rokov) na Slovensko (kde pomaly spúšťam kotvu) som v štádiu integrácie do lokálnej umeleckej komunity a kryštalizácie sféry záujmu a pôsobenia. 

Moja úprimná túžba oslobodzovať sa od rigidných konceptov s ťažiskom v abstraktných rovinách a vracať sa späť k zaoblenej zemi  (metaforicky aj fyzicky), túžba dostávať umenie späť do kontaktu s telesnosťou človeka, sú možno dôvodmi mojej gravitácie k materiálu hliny a úžitkovým objektom, ktoré často z tohto ´bytia s hmotou v kreatívnom vzťahu´ vzniknú a ktoré sa z periférie mojej tvorby dostávajú čoraz bližšie k centru. Momentálne je moja konceptuálna tvorba v pozadí. Hľadám/staviam most medzi ňou a funkčným umením, ktorému sa teraz venujem primárne.

Vždy ma zaujímala hmota, telo ako ľudská hmota, hodnota hmoty4, vzájomná aktivácia hmoty a ľudského tela… Hmotu vnímam ako médium, ktoré staviam do dialógu s hmotou vlastnou, so svojim telesným absolútnom, pričom sa obe navzájom nachádzajú v intímnom, dynamickom vzťahu. 

Záujem o nielen obsahovú a materiálnu podstatu hmoty ale aj Záujem o nielen obsahovú a materiálnu podstatu hmoty ale aj symbolické, filozofické a historické nánosy tak hmoty ako aj ľudského, hlavne ženského tela  mi dovoľuje konfrontovať idey, ktoré tieto hmoty stelesňujú56.

Moje tvorba reflektovala politiku tela, materiálne implikácie pri citlivejšom vnímaní planéty, súvisela aj s ekológiou/udržateľnosťou7, a v mojich projektoch bol prítomný aj socio politický charakter8.

Umenie ako kultúrna sféra je mojim zamestnaním. Pracujem v galerijnej inštitúcii  a súvzťažnosť môjho osobného života, mojej práce a mojej umeleckej praxe vnímam pozitívne. Nesnažím sa o ich hierarchické usporiadanie ale o ich symbiotickú existenciu.Fungovanie v inštitucionálnom usporiadaní, jeho pozorovanie a rozvoj stimulujú moju umeleckú prax a funguje to aj naopak. Vidieť a poznať svet umelecký a svet umeleckej inštitúcie z ich vnútra  mi umožňuje byť k obom zdravo kritická. 

Inštitúcia v ktorej pracujem má na väčšine vedúcich, administratívnych aj kreatívnych pozícii ženy. Hodnota našich miezd je žiaľ neadekvátna hodnote kultúrnej práce ktorá je našou inštitúciou odvádzaná. To ale nie je problém súvisiaci s gendrom ale problém  nedostatočnej finančnej podpory zo strany štátu a problém rešpektu k sociálnej potrebe kultúry ako takej. 

Neviem netvoriť z perspektívy ženy a myslím, že každý môj doterajší umelecký akt bol istým spôsobom aktom autobiografickým a  bol aj spytovaním mojej autentickosti. Som žena, moja ženská skúsenosť na svete do veľkej miery ovplyvňuje jeho vnímanie. To, že som žena je jedna z mála skutočností a právd ktoré nepovažujem za relatívne. Napriek tomu Ženstvo vnímam ako veľmi rozmanitú množinu. Skúmam ho a podľa potreby redefinujem simultánne životom aj tvorbou.  

Necítim sa byť korisťou cudzej vôle. Necítim sa byť poddanou a svoje Ženstvo vnímam subjektívne a bez akéhokoľvek vnútorného konfliktu ako výsadu ľudskej bytosti.

Hlboko si uvedomujem, že možnosť nepociťovať svoje Ženstvo ako ťažkosť alebo prekážku, mi je umožnené tým že žijem život zdravej, bielej, európskej ženy v súčasnej socio-ekonomicko-politickej situácii a pokorne uznávam, že moje osobné víťazstvo nad nerovnosťou/pocitom nerovnosti nie je žiadnym heroizmom, ale prácou odvedenou generáciami pred nami, na ktorú sa dívam s obdivom a vďačnosťou.

Uvedomujem si aj akútnu potrebu zmien v štruktúrach, ktoré vytvárajú znehodnocujúce prostredia (na globálnej úrovni), vnímam však aj potrebu pochopenia esencie Ženstva ženami samými (na internej úrovni), ale aj apel na uvedenie Maskulinity na jej pravú mieru! 

Dosiahnutie symetrie alebo spravodlivej reciprocity medzi nimi je možné iba ich pochopením / precítením vo vzájomnom vzťahu.

Vo svojom žití a tvorbe aktívne kŕmim feminíne hodnoty a pred zimou rúbem drevo bez toho, aby som to považovala za mužskú prácu ale ani za akt emancipácie.

Vraj mi to aj pristane. 

– Nikola Čemanová (2020)

1Obrázok: Nikola Čemanová, Melting candles, 2017, metaforická úvaha o tajomstvách pocitu sklamania v láske, performance v monológu so sviečkami v KHL, Amsterdam / Broodje gezond performace night. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Nikola Čemanová, Something I made and lost and miss, 2018, glazovaná a pálená hlina, chirurgická oceľ, kremeň. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Nikola Čemnaová, Vase de Millo, 2020, pálená, glazovaná hlina. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Nikola Čemanová, Growing up, 2018, klenoty z chirurgickej ocele, pílené a upravené nechty. S láskavým dovolením umelkyne.
5Obrázok: Nikola Čemanová, On being a woman, 2016, interaktívna socha / predstavenie, múka, voda, vrecúškové rýchlo kvasiace droždie, Max Factor Face Finity All Day Flawless 3 v 1 Foundation (50 Natural), CHANEL COCO mademoiselle Eau de Parfum Intense Spray. S láskavým dovolením umelkyne.
6Obrázok: Nikola Čemanová, Self portrait titled: The struggle of not being a young mother songwritter, 2018. S láskavým dovolením umelkyne.
7Obrázok: Nikola Čemanová, Palivo/Doslovne udržateľná móda, 2018-2019, drevo, kov, zvyškový textil. S láskavým dovolením umelkyne.
8Obrázok: Nikola Čemanová, Unable Lable, 2016-2017, tento projekt podporil Droog Amsterdam, nasledovala aukcia The Price of Fashion: Fashion Charity Auction a bol vystavený na výstave Borders & Migration v Radion, Amsterdam, 2016. S láskavým dovolením umelkyne.