Květoslava Fulierová

– born 1933 in Olomouc. She is a graphic artist, photographer and illustrator living in Bratislava. Originally from the Czech part of former Czechoslovakia, Fulierová gained her first contacts with art thanks to her mother, pedagogue, and educator Maria Zavadilová. In the years 1948—1952 she studied graphic design at the Academy of Arts, Architecture and Design in Brno, at the same time she actively played the violin. She has been working in Bratislava since the beginning of the 1960s, and for the following decades, together with her life partner, Július Koller, she devoted herself not only to her freelance work but also to the teaching of non-professional artists. Over the years, she has gained membership in the Association of Slovak Fine Artists (Zväz slovenských výtvarných umelcov, since 1963), the Umelecká beseda slovenská (since 1990) and in the Society of Free Fine Artists at the Slovak Fine Arts Union (Spoločnosť voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii). Music played an important source of inspiration for her work and it is still a frequent framework of her individual exhibitions in Slovakia and abroad.

Since childhood, I have lived in an environment where there has always been free time for music and fine arts. During my studies at the Academy of Arts, Architecture and Design in the graphics department in Brno, I was also able to use my knowledge of violin playing as a member of the string quartet and chamber orchestra. Music and fine arts have become my two loves. After graduating, however, I had to opt for one of them, because I could hardly deal with both professionally and even with family responsibilities1.

An artist – woman loves her job, but she also wants to be a mother. Then she must divide her love between children, family, and creation. I spent my motherhood years in Uherský Brod with my mother, my husband worked as a lawyer in Slovakia and visited us as much as possible. The garden by the house provided an ideal environment for the child, and when worked on my art, little Miriam was able to sit at a table and also creates. It is possible to combine the role of the mother and the artist, but not as many works can be created as when the artist is by herself. But the child is another enrichment, often appearing in new graphics, illustrations, and photographs.

In 1960, my husband got a small apartment in Bratislava, where Miriam and I moved. My husband had a job and a circle of acquaintances, but I was in a new, unfamiliar environment. I said goodbye to the music school where I taught, my artistic collaboration with the Jan Amos Komenský Museum ended, I left my studio in a family house, close people – a new life began in a block of flats, on a construction site, without any job or acquaintances. Until 1963, before I was accepted into the Association of Slovak Fine Artists (Zväz slovenských výtvarných umelcov), I visited various editorial offices, made book covers, illustrated magazines, externally joined the Ethnographic Institute of the Slovak Academy of Sciences, where I focused on illustrating mountain farming during trips around Slovakia. I also met Martin Benka in Martin, who emphasized to me that I had to be an artist and not just a drawer of dippers! Admission to Association of Slovak Fine Artists (Zväz slovenských výtvarných umelcov) brought me acquaintance with many artists, as well as with the environment in which they created – finally, in 1969, just during the first trip to Italy, I met in Rome Július Koller, my new life partner.

We have been working in our flat since 19742 – no studio, no graphic workshop, only a provisional printer of monotypes on the balcony, which we realized in nice weather and dried them on clotheslines. Later, I visited Ivan Šebesta’s serigraphic workshop at the Academy of Fine Arts3, but the period of years associated with traditional graphics was over and I created monotypes in my new balcony workshop. They brought more varied and wider possibilities of musical expression45.

As for my coexistence with Július Koller, many of our colleagues wondered how a conceptual artist and non-conceptual artists can live together? But the two of us did not interfere at all with our different work. We respected our views and attitudes – in 38 years of living together, there has never been any conflict on this topic. Each of us had our own inner world, which was reflected in our work. The diversity of our views has brought some positive tension to coexistence.

Because the main theme of my inspirations is music, the collection of my works – whether older or contemporary – is connected by this very theme, even though each emerging work has its individual inception. I got to this topic in the early 60’s – after Bratislava became my new home, I started to draw and paint intensively, and there was less, and less time left for the violin. However, my love for music began to be reflected in the works of art, and so graphic and painting cycles gradually emerged – Fugues, Preludes, Nocturne, Sonatas, Rhapsodies, Concerts, Symphonies, and others678.

The social role of the artist will never be an ideal free profession – on the one hand there is the possibility to organize a working day according to your own ideas, on the other hand there is financial uncertainty that restricts any artistic spreads. As for the question of the political engagement of creation – political events involve everyone. The artist has the opportunity to express himself directly on certain situations, my musical cycles also include political issues, perhaps hidden in undertones.

The text was written in collaboration with Lujza Kotočová (2021).

Lujza Kotočová – born in 1995. She studied art history at Charles University in Prague, and during her studies she also completed a research stay at the University of Hamburg. Her main areas of interest include intellectual influences on artistic production in the period of socialism, institutional frameworks of art criticism and the issue of documentation of ephemeral art. She is currently collaborating on the research project Behind the Artwork. Thinking Art Against the Cold War’s Bloc Polarity (principal investigator: Dr. Katalin Cseh-Varga; FWF Austrian Science Fund), while is she externally participating in the activities of the Research Institute of Academy of Fine Arts in Prague and also working in the National Film Archive within the Video Archive section.
1For a full interview see: Danica Jakubcová, Hudba vnímána očami, [in:] Květoslava Fulierová, Metamorfózy hudby, Bratislava 2008, p. 92.
2See Květoslava Fulierová — Petra Feriancová, Dolce Vita?, Bratislava 2016, nepag.
3Image: Květoslava Fulierová, Concerto for two pianos, 1977, serigraphy, 27,5 x 18,5 cm. Courtesy of the artist and Publisher FO ART.
4Image: Květoslava Fulierová, Ballad, 1997, combined technique, 51 x 52 cm. Courtesy of the artist and Publisher FO ART.
5Image: Květoslava Fulierová, Mars spiritoso II, 2003, combined technique, 71 x 76 cm. Courtesy of the artist and Publisher FO ART.
6For a full interview, see Ján Jahn, Ján Jahn, Partitúry Květy Fulierovej, [in:] Květoslava Fulierová, Metamorfózy hudby, Bratislava 2008, p. 142.
7Image: Květoslava Fulierová, Autumn Requiem, 1969, drawing, 40.5 x 24 cm. Courtesy of the artist
8Image: Květoslava Fulierová, Jarná fúga [Spring Fugue], 1985, combined technique, 52 x 33 cm. Courtesy of the artist and Publisher FO ART.

– sa narodila v roku 1932 v Olomouci. Žije v Bratislave a venuje sa grafike, fotografii a ilustrácii. Pôvodom z Česka, Fulierová získala prvé kontakty s umením vďaka svojej matke, pedagogičke a osvetovej pracovníčke Márii Zavadilovej. V rokoch 1948—1952 študovala grafický odbor na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Brne, súčasne sa aktívne venovala hre na husliach. Od začiatku 60. rokov pôsobila v Bratislave, nasledujúce desaťročia sa spoločne so svojim životným partnerom, Júliusom Kollerom, venovala okrem voľnej tvorby taktiež lektorskému vedeniu neprofesionálnych výtvarníkov. V priebehu rokov získala členstvo v Zväze slovenských výtvarných umelcov (od 1963), Umeleckej besede slovenskej (od 1990) a v Spoločnosti voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii. Dôležitým inšpiračným zdrojom jej tvorby sa stala predovšetkým hudba, ktorá je dodnes častým rámcom jej individuálnych výstav na Slovensku aj v zahraničí.

Od detstva som žila v prostredí, v ktorom sa pre hudbu a výtvarné umenie vždy našla voľná chvíľa. Počas štúdia na Vyššej škole umeleckého priemyslu na oddelení grafiky v Brne som mohla využiť aj svoju znalosť hry na husliach a to ako členka sláčikového kvarteta a komorného orchestru. Hudba a výtvarné umenie sa stali mojimi dvoma láskami. Po skončení štúdia som sa však musela rozhodnúť pre jednu z nich, pretože profesionálne a ešte pri rodinných povinnostiach by som sa ťažko mohla venovať obidvom1.

Žena – výtvarníčka, tiež miluje svoju prácu, ale túži byť aj matkou. Potom musí lásku rozdeliť medzi deti, rodinu a tvorbu. Ja som materstvo prežila v Uherskom Brode u mojej mamy, manžel ako právnik pracoval na Slovensku a navštevoval nás podľa možností. Záhrada pri dome poskytovala pre dieťa ideálne prostredie, a keď som mala rozrobenú niektorú výtvarnú prácu, malá Miriam dokázala sedieť pri stolíku a tiež sa umelecky realizovala. Dá sa skombinovať úloha matky – výtvarníčky, no nevznikne toľko diel, ako keď je výtvarníčka sama. Ale dieťa je iným obohatením, často sa objavuje v nových grafikách, ilustráciách a fotografiách. 

V roku 1960 dostal manžel v Bratislave malý byt, kam sme sa odsťahovali aj s Miriam. Manžel mal svoje zamestnanie aj okruh známych, ale ja som bola v novom, neznámom prostredí. Mala som za sebou rozlúčenie s hudobnou školou, kde som učila, skončila výtvarná spolupráca s Múzeom Jána Amosa Komenského, opustila som môj ateliér v rodinnom dome, blízkych ľudí – začal nový život v panelákovej atmosfére, na stavenisku, bez zamestnania a známych. Až do roku 1963, než som bola prijatá do Zväzu slovenských výtvarných umelcov, som navštevovala rôzne redakcie, robila knižné obálky, ilustrovala časopisy, externe nastúpila ako kreslička na Etnografický ústav Slovenskej akadémie vied, kde pri cestách po Slovensku, zameraných na ilustrovanie salašníctva, som sa v Martine zoznámila s Martinom Benkom, ktorý mi zdôrazňoval, že mám na to, aby som bola umelkyňa a nie len kreslička črpákov! Prijatie do ZSVU mi poskytlo zoznámenie sa s mnohými výtvarníkmi, ako aj s prostredím, v ktorom tvorili – napokon, v roku 1969, práve počas zájazdovej cesty do Talianska, sme sa v Ríme zoznámili s Júliusom Kollerom, mojim novým životným partnerom.

V našom panelákovom byte sme od roku 1974 pracovali vo všetkých priestoroch2 – žiadny ateliér, žiadna grafická dielňa, len na balkóne provizórna tlačiareň monotypii, realizovaných za pekného počasia a sušených na šnúrach od prádla. Neskôr som síce navštevovala serigrafickú dielňu Ivana Šebestu na Vysokej škole výtvarných umení3, no obdobie rokov spojených s tradičnou grafikou skončilo a ja som v mojej novej balkónovej dielni vykúzľovala monotypie, prinášajúce pestrejšie a širšie možnosti hudobného vyjadrenia45.

Čo sa týka môjho ostatného súžitia s Júliusom Kollerom, veľa našich kolegov uvažovalo, ako môže žiť konceptuálny umelec s nekonceptuálnou umelkyňou? Ale nám dvom naša rozdielna tvorba vôbec neprekážala. Rešpektovali sme naše názory a postoje – za 38 rokov spoločného života nikdy nevznikol na túto tému žiadny konflikt. Každý z nás mal svoj vnútorný svet, ktorý sa premietal do tvorby. Rôznorodosť našich názorov prinášala do súžitia určité pozitívne napätie. 

Pretože hlavnou témou mojich inšpirácií je hudba, súbor mojich prác – či už starších alebo súčasných – je spojený práve touto témou, aj keď každé vznikajúce dielo má svoj individuálny zrod. K tejto motivickej oblasti som sa dostala už začiatkom 60. rokov – po tom, čo sa Bratislava stala mojim novým domovom, začala som intenzívne kresliť a maľovať, a na husle tak zostávalo stále menej času. Moja láska k hudbe sa však začala odzrkadľovať vo výtvarných prácach a tak postupne vznikali grafické a maliarske cykly – Fúgy, Prelúdiá, Nokturná, Sonáty, Rapsódie, Koncerty, Symfónie a iné678.

Spoločenská rola umelca nikdy nebude ideálne slobodné povolanie – na jednej strane je tu možnosť organizovať si pracovný deň podľa vlastných predstáv, na strane druhej je tu finančná neistota, ktorá brzdí umelecké rozlety. Čo sa týka otázky angažovanosti tvorby – politické dianie zahŕňa každého človeka. Umelec má možnosť sa k určitým situáciám priamo vyjadriť, ja mám v mojich hudobných cykloch politické udalosti možno utajené v podtónoch.

Text bol napísaný v spolupráci s Lujzou Kotočovou (2021).

Lujza Kotočová – sa narodila v roku 1995. Vyštudovala dejiny umenia na Univerzite Karlovej v Prahe, v priebehu štúdia tiež absolvovala bádateľský pobyt na Universität Hamburg. K hlavným oblastiam jej záujmu patria intelektuálne vplyvy na umeleckú produkciu v období socializmu, inštitucionálne rámce výtvarnej kritiky a problematika dokumentácie efemérneho umenia. V súčasnosti spolupracuje na výskumnom projekte Behind the Artwork. Thinking Art Against the Cold War’s Bloc Polarity (hlavná riešiteľka: Dr. Katalin Cseh-Varga; FWF Austrian Science Fund), externe sa podieľa na aktivitách Vědecko-výzkumného pracoviště AVU a zároveň pôsobí v Národním filmovém archivu v rámci sekcie Videoarchiv.
1Pre plné interview viď: Danica Jakubcová, Hudba vnímána očami, [in:] Květoslava Fulierová, Metamorfózy hudby, Bratislava 2008, s. 92.
2Viď tiež Květoslava Fulierová — Petra Feriancová, Dolce Vita?, Bratislava 2016, nepag.
3Obrázok: Květoslava Fulierová, Koncert pre dva klavíry, 1977, serigrafia, 27,5 x 18,5 cm. S láskavým dovolením umelkyne a Vydavateľstva FO ART.
4Obrázok: Květoslava Fulierová, Balada, 1997, kombinovaná technika, 51 x 52 cm. S láskavým dovolením umelkyne a Vydavateľstvo FO ART.
5Obrázok: Květoslava Fulierová, Mars spiritoso II, 2003, kombinovaná technika, 71 x 76 cm, (c) Archív autorky, Vydavateľstvo FO ART.
6Pre plné interview viď Ján Jahn, Partitúry Květy Fulierovej, in: Květoslava Fulierová, Metamorfózy hudby, Bratislava 2008, s. 142.
7Obrázok: Květoslava Fulierová: Jesenné requiem, 1969, kresba, 40,5 x 24 cm. S láskavým dovolením umelkyne a Vydavateľstvo FO ART.
8Obrázok: Květoslava Fulierová, Jarná fúga, 1985, kombinovaná technika, 52 x 33 cm. S láskavým dovolením umelkyne a Vydavateľstvo FO ART.