Eva Fajčíková

– born 1990 – she completed her master’s degree in painting at the Academy of Fine Arts in Prague. During her studies, she was in Prof. Lindovský’s Atelier of Printmaking. Three times a finalist of Maľba (Painting of the Year) in Slovakia. She regularly participates in art residencies at home and abroad. She is an artist who works primarily with the medium of painting with an overlap into graphic design and a combination with olfactory objects. She has lived and worked in Prague since 2011.

Since childhood, I have been drawn to darkness and mysteries. The night seemed more true to me than the day. At the same time, I was dissatisfied with my dull, everyday existence, and I hoped that behind it all, like behind a veil, there was something more. The search for the “numen”, the sacred, is reflected in my work – it embodies it – because dissatisfaction with the order of the world led me to art and painting as such. In the spirit of the saying “everything is politics,” for me, art stands in opposition to the mainstream existence and way of life. I wanted to capture moments of the supernatural, fleeting as they are, and make them more lasting.

I consider the artist to be an agent of chaos, whose role is subversive – towards the system of society as well as towards themselves. They personally represent the lifting of the veil and the search for the uncomfortable truth, whether as a fight against post-capitalism or monotheism, which through their structure destroy lives and ecosystems. Feminism is important to me for the freedom it has won for me, for the fact that as a female artist, I exist at all.

Although I believe that an artist should be faithful to chaos, I apply regularity to my daily work and research, visiting the studio outside of weekends as often as possible because long-term downtimes have a detrimental effect on my mental and physical health. My creativity has an avalanche effect, but it starts up slowly, like a snake that has laid in the shade for too long.

I must be mindful with my family and partner so that the time dedicated to artistic work is not eaten up by other activities dedicated to them. The idea that artists do nothing, idly wasting their days, that my work and existence are secondary, is deeply rooted in society, and correcting this perception is exhausting but essential.

I consider being a woman both a burden I was born with and something for which I am immensely grateful. My experiences and struggles crystallise in my work. In the figurative part of my art, I depict women as witches, vampires and supernatural beings, closely interconnected with nature.1

In my figurative painting, I combine elements of already existing mythologies, folklore and spirituality to create a hybrid vocabulary through which I explore their complexities. Pre-Christian religions and mythologies play a significant role in my symbolism. Unlike monotheistic religions – which place themselves above nature and place humanity above all else – these systems function on principles of symbiosis and reciprocity with the environment.

They embody predators who possess power and the unwavering will to act, driven by instincts and impulses that human women have learned to suppress. Ignoring the laws of patriarchy (to which they are immune) and even those of nature, they disrupt the Christian-patriarchal paradigm, which demands of women with little hope to expect and accept crumbs instead of meat. By their very existence, they threaten to push men out of the narrative, and they lay claim to the leading role. They are often portrayed holding a vase, a basket or a cauldron – symbols that represent femininity, whether as the ever-repeated trope of “woman as a vessel” as representations of the gatherer archetype or vanity, reflected in the use of beauty creams. Over time, these vessels, influenced by their own contents, have developed a consciousness of their own, becoming the guardians of their own insides.2

A very distinctive part of my work is oil painting on paper glazed onto wood. This technique allows me to achieve both a watercolour-like effect and a rich impasto texture, created by combining pure pigment with oil pastel.3

The use of paper also references Japanese ukiyo-e woodblock prints, which first inspired me to use the material in my work. Their linear quality, directly linked to contemporary Japanese manga and anime – through which I first learned to draw – has informed the frequent use of line in my painting.

Closely related to the above are my paintings and scented objects of poisonous plants and fungi used by witches in their rituals, revealing their long-forgotten effects. These paintings give space not only to flora and fungi but also to atmospheric elements. Weather represents a system rooted in chaos – uncontrollable and nearly unpredictable – and, in combination with greenery, it becomes a counterpoint to order, an altar of apophatic theology, an expression of the numen. In creating these works, I draw inspiration from the trilogy of herbariums by D. Pendell,4 the book Veneficium – The Path of Poison,5 apophatic theology, and Rudolf Otto’s Das Heilige and its concepts of the sacred.6 All that was missing from this imaginary cauldron was the fumes and my desire to step out of the painting’s surface. Perfumes are another one of my passions. Unlike paintings, scents recognise no boundaries, which is why I started combining objects with scents. The results are a series of painting-objects of Polyporus fungi infused with a handcrafted essence7 and ritual wax objects8. These are further complemented by site-specific installations in the form of incense burners, such as a Bowl with the Ketoret blend9.

1Image: Eva Fajčíková, Dark Nectar, 2024. Courtesy of the artist.
2Image: Eva Fajčíková, For they have sown the wind, and they shall reap the whirlwind, 2024. Courtesy of the artist.
3Image: Eva Fajčíková, Aconitum napellus, 2023. Courtesy of the artist.
4Dale PENDELL, Pharmako/Poeia, Pharmako/Dynamis et Pharmako/Gnosis, North Atlantic Books, Berkeley, California: 2010. 
5Daniel A. SCHULKE, Veneficium: Magic, Witchcraft and the Poison Path, Three Hand Press, United States of America : 2017.
6Rudolf OTTO, The Idea of the Holy, Oxford University Press, United States of America: 1958.
7Image: Eva Fajčíková, Amanita Muscaria I., 2024. Courtesy of the artist.
8Image: Eva Fajčíková, Libation, 2023, foto: Marcel Rozhoň.Courtesy of the artist.
9Image: Eva Fajčíková, Ketoret, 2024, foto: Elis Kondelíková.Courtesy of the artist.
10Obrázok: Eva Fajčíková, Atropa Belladonna, from the series Moon Harvest, 180 x 150 cm, oil and pigment on canvas, 2024. Courtesy of the artist.
11Image: Eva Fajčíková, Digitalis Purpurea, from the series Garden of Hekate, 76 x 56 cm, oil and oil pastel on Arches Huile paper, 2024. Courtesy of the artist.
12Image: Eva Fajčíková, Nokturno 23:13, 70 x 50 cm, lithograph, edition of 40, printed at Litografická dílna v Říční, 2024. Courtesy of the artist.
13Image: Eva Fajčíková, The Rite of Making Green, 140 x 200cm, olej a suchý pastel na plátne, 2024. Courtesy of the artist.

– narodená 1990 – ukončila magisterské štúdium na Akadémií výtvarných umení v Prahe v odbore maľba. Počas štúdia bola na stáži v grafickom ateliéri prof. Lindovského. Trikrát finalistkou Maľby roka na Slovensku. Pravidelne sa zúčastňuje umeleckých rezidencií doma aj v zahraničí. Je výtvarníčkou ktorá pracuje predovšetkým s médiom maľby, pričom presahuje do grafiky a kombináciou s olfaktorickými objektami. Od roku 2011 žije a pracuje v Prahe.

Od detstva som tiahla k temnote a záhadám. Noc sa mi zdala pravdivejšia ako deň. Zároveň som bola nespokojná so svojou každodennou nudnou existenciou, a dúfala, že za tým všetkým, ako za závojom, je niečo viac. Hľadanie „numenu“, posvätného, sa odráža v mojej tvorbe ako jej zosobnenie, pretože nespokojnosť s usporiadaním sveta ma viedla k umeniu a maľbe ako takej. V zmysle hesla „všetko je politika“ je pre mňa protipólom väčšinovej existencie a spôsobu života. Chcela som zachytiť momenty nadprirodzena, ktoré sú letmé, a urobiť ich trvalejšími.

Umelca považujem za agenta chaosu, ktorého rola je subverzívna, voči systému spoločnosti a aj voči sebe samej. Osobne predstavuje odhŕňanie clony a hľadania nepríjemnej pravdy, či už ako brojenie proti post-kapitalizmu alebo monoteizmu, ktorý svojím nastavením ničí(l) životy a ekosystémy. Feminizmus je pre mňa dôležitý pre slobodu, ktorú mi vydobyl, pre to, že vôbec ako žena umelkyňa som.

Hoci verím, že umelec má byť verný chaosu, v každodennej tvorbe a výskume si udržiavam pravidelnosť. Snažím sa čo najčastejšie navštevovať ateliér mimo víkendov, pretože dlhodobé výpadky majú neblahý vplyv na moje psychické a fyzické zdravie. Moja kreativita má lavínový efekt, ale rozprúdi sa pomaly, ako had čo dlho ležal v tieni. Musím si dávať pozor pri rodine aj partnerovi, aby čas určený výlučne na tvorbu nepožrali okolité aktivity venované im. Predstavy, že umelec nič nerobí a dni trávi záhaľkou, že moja práca a existencia je druhoradá sú hlboko zakorenené v spoločnosti a uvádzať veci na pravú mieru je namáhavé, ale neopomenuteľné.

Byť ženou vnímam ako bremeno, s ktorým som sa narodila, no zároveň som zaň nesmierne vďačná. Svoju skúsenosť a boje sa kryštalizujú v mojich dielach. Vo figurálnej časti tvorby zobrazujem ženy ako čarodejnice, upírky, a nadprirodzené bytosti, v úzkom prepojení s prírodou. 1 Predstavujú predátorky, ktoré majú moc a vôľu bez váhania konať na základe inštinktov a impulzov, ktoré sa čisto ľudské ženy naučili potláčať. Ignorujúc zákony patriarchátu (voči ktorým majú imunitu) a prírody, narúšajú kresťansko-patriarchálnu paradigmu, ktorá od žien s malými nádejami vyžaduje, aby namiesto mäsa očakávali a prijímali omrvinky. Svojím bytím hrozia, že mužov vyradia z deja a uzurpujú si hlavnú rolu. Často sú zobrazované s vázou, košíkom alebo kotlom, ktorý predstavuje symbol ženstva, či už ako večne omieľané „žena ako nádoba“, alebo znakom zberačky či márnivosti vo forme používania krémov. Tieto nádoby u mňa postupom času, vďaka svojmu obsahu, nadobudli vlastné vedomie a stali sa strážkyňami svojich vnútorností.2 Pri figurálnej maľbe kombinujem prvky už existujúcich mytológií, folklóru a spirituality na vytvorenie hybridného slovníka, ktorým skúmam ich komplexnosť. Veľkú rolu v symbolike hrajú pre mňa pred-kresťanské náboženstvá a mytológie ktoré na rozdiel od monoteistických, nadradených nad prírodu a stavajúc človeka nad všetko fungujú na princípe symbiózy a reciprocity s enviromentom.

Špecifikom mojej maľby je olejomaľba na papier kašírovaný na dreve. Umožňuje mi to na jednej strane dosiahnuť akvarelový efekt a na strane druhej mohutnú pastóznosť vytvorenú kombináciou čistého pigmentu a olejového pastelu.3 je aj odkazom na japonské ukiyo-e drevotlače, ktoré ma ako prvé inšpirovali k jeho využitiu v tvorbe. Ich kresebnosť, priamo nadväzujúca na súčasnú japonskú manga a anime tvorbu, na ktorej som sa naučila kresliť, ma ovplyvnila v častom využití linky v maľbe.

V úzkej súvislosti s horeuvedeným sú maľby a vonné objekty jedovatých rastlín a húb, ktoré využívali strigy pri rituáloch na odhalenie ich zabudnutých účinkov. Maľby dávajú priestor nie len flóre a funge, ale aj poveternostným vplyvom. Počasie predstavuje systém založený na chaose, nekontrolovateľný a skoro nepredvídateľný a v kombinácii so zeleňou sa stávajú protipólom poriadku, oltárom apofatickej teológie, vyjadrením numenu. Pri ich tvorbe vychádzam z trilógie herbárov od D. Pendella4, knihy Veneficium – Cesta Jedu,5 apofatickej teológie, a konceptov svätosti z knihy Rudolfa Otta, Das Heilige.6 Do tohto pomyselného kotla chýbali už len výpary a moja túžba vykročiť z plochy obrazu. Parfumy sú ďalšou mojou vášňou a pachy na rozdiel od obrazov nepoznajú hranice, preto som skombinovala objekt s vôňami. Výsledkom sú obrazo-objekty chorošov napustených vlastnoručne namiešanou esenciou7 a rituálne voskové objekty8. K týmto sa pridávajú site-specific inštalácie vo forme vykurovadiel, ako napr. Misa so zmesou Ketoret.9

1Obrázok: Eva Fajčíková, Dark Nectar, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Eva Fajčíková, Kto seje vietor, žne búrku, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Eva Fajčíková, Aconitum napellus, 2023. S láskavým dovolením umelkyne.
4Dale PENDELL, Pharmako/Poeia, Pharmako/Dynamis et Pharmako/Gnosis, North Atlantic Books, Berkeley, California: 2010. 
5Daniel A. SCHULKE, Veneficium: Magic, Witchcraft and the Poison Path, Three Hand Press, United States of America : 2017.
6Rudolf OTTO, The Idea of the Holy, Oxford University Press, United States of America: 1958.
7Obrázok: Eva Fajčíková, Amanita Muscaria I., 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
8Obrázok: Eva Fajčíková, Libation, 2023, foto: Marcel Rozhoň.S láskavým dovolením umelkyne.
9Obrázok: Eva Fajčíková, Ketoret, 2024, foto: Elis Kondelíková.S láskavým dovolením umelkyne.
10Obrázok: Eva Fajčíková, Atropa Belladonna, zo série Moon Harvest, 180 X 150 cm, olej a pigment na plátne, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
11Obrázok: Eva Fajčíková, Digitalis Purpurea, zo série Garden of Hekate, 76 x 56 cm, olej a olejový pastel na papieri Arches Huile, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
12Obrázok: Eva Fajčíková, Nokturno 23:13, 70 x 50 cm, litografia, edícia 40ks, tlač: Litografická dílna v Říční, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
13Obrázok: Eva Fajčíková, The Rite of Making Green, 140 x 200cm, olej a suchý pastel na plátne, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.