Dorota Sadovská
– born 1973 – studied at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (1991–1997), where she later defended her doctoral thesis “Presence in the boundary” (2004). She also completed her final diploma at l’École supérieure (formerly nationale) des beaux-arts de Dijon (1997–1999). Sadovská has participated in numerous international study residencies and internships, including at the Staatliche Akademie der Bildenden Künste in Stuttgart (1992), the Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), and the Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001), as well as additional programs in Italy, Austria, and the Czech Republic. She is a four-time finalist for the Young Artist of the Year/Oskar Čepan Award (1997, 1998, 1999, 2001) and received the Tatra Bank Foundation Award for Art in 2008, among many other honours. In 2015, her projects Vivid Dresses and BoutiqueS Antishop were featured at Ars Electronica in Linz, and BoutiqueS Antishop won the Gerfried Stocker Award at the Takamatsu Media Art Festival in Japan. Sadovská’s works are included in significant public and private art collections in Slovakia (Slovak National Gallery, Bratislava City Gallery, Považská Gallery of Art in Žilina, among others) and internationally (National Gallery Prague; The University of Arizona Museum of Art, Tucson; Albertina and Museum auf Abruf, MA7, Vienna; Würth Collection, and others).
I like to connect contrasts and things that seem incompatible at first glance. With humour and playfulness, I try to balance opposites, such as the beauty of the symmetrical ornament with ugliness (Parasites, 1998 – , or BoutiqueS Antishop, 2014 – )27, spirituality with physicality (Saints, 1995 – , Being Close, 2020)12, old waste with new technologies (Sadobot – Plastic Age, 2017 – )9, realistic portraits with the absence of faces (Portraits, 2002 – , Take Your Anti-Selfie, 2018, Family Portrait, 2019, 12+, 2019, Chronos&Kairos, 2024 – )10. I let photographs run against the wall (In the Right Direction, 2011 – ), transform surfaces into spaces (installations and objects from my own paintings, 1999 – ), draw with emptiness (Wounded Canvas, 2019 – ), use trivial advertising forms to open serious topics (Susanna and the Elders, 2024) and much more. In these times of endless turbulent changes and the constant questioning of everything, I ask questions about the essence of art, its presentation methods, the relevance of topics, and forms of being. I long to get as close as possible to the only point of stability in instability — to discover the centre of gravity of perceived opposites.
I decided to focus primarily on painting — both realistic and physical — only during my study trips to Germany in 1992. Before that, I had been convinced that painting wasn’t for me, believing it was too outdated and unnecessary if intended merely as decoration. The omnipresent abstract and non-figurative art surrounding me in Germany not only made me question the meaning of imagery but also, paradoxically, drew me towards realistic figure painting. In 1994, I began working with oil paint for the first time, choosing to depict the human body using a steep perspective foreshortening. The change in the angle of the view is crucial. A perpendicular view from below or above reduces the body to a sign and is, in a sense, quite grotesque. In the past, when painting the figure of Saint Sebastian, artists explored the composition of the vertical standing body against horizontal and diagonal arrows. However, when we look at this scene from above, none of this applies anymore; with the change in perspective, we observe only some sort of a cloud-like formation of body and rays. Today, we view many things, including ourselves, differently than in previous centuries. In my paintings, I simplified well-known figures and I often use monochrome connected with the background, depicting subjects without clothes — completely naked, almost without hair, without objects or attributes, and not placed within a specific environment. Their life story is concentrated into a single gesture. This way of portraying may have been influenced by my study stay in France in the late 1990s. At first, I had little command of the language and I experienced the people around me primarily by observing their body movements.
One of my first paintings is titled Question (1995), and I do indeed consider my works more as questions than answers — and these often need to be sought together. Art can intelligently open up social dialogue about things that are tactfully kept quiet about, that are pushed aside as inappropriate, even within its own ranks — artistic and intellectual circles. I try to look at old and seemingly closed topics from a new perspective. We all have prejudices, which we typically notice and admit only as they begin to leave us. I hope that motherhood has helped me overcome some prejudices, as every mother is sometimes forced to forget about herself. Ultimately, I gained a lot from all of this — a certain distance and perspective regarding my work. For a long time, however, I resisted depicting the theme of motherhood. My Madonna with Child (2021) is not closed off in her happiness — with an admiring look toward the newborn — but instead turns to the viewer with a question. I also explored the historical subject of Madonna Lactans13 — the breastfeeding Madonna — in foreshortened perspective. When I saw how strongly these images resonated with people, I became aware of my own preconceptions. I believe that this subject still has a place in contemporary art today, free from ridicule.
At the beginning of my paintings of saints, there was curiosity and a desire to provoke with an old and seemingly discarded theme in a new way. Gradually, I realised how much we lack the language of metaphors, myths and immutable principles. We need not only an encyclopaedic set of knowledge and scientific truths, stories and narratives are also important. Art should speak about great desires, help us combat hoaxes, superstitions, and manipulations of leaders or populist politicians. What fascinates me in the stories of saints is their strong belief in the importance and dignity of every individual that stems from the transcendent relationship with the Absolute — God. I tried to identify what we can still find inspiring about these figures today. For example, in the biographies of early Christian women, we encounter a recurring motif: the refusal of marriage — which often meant the appropriation of a woman’s body without her consent — in favour of their own spiritual choice. I believe many of us can see both, connections as well as differences, with contemporary feminism, which emerged, in part, from this historical context.
More important than adhering to a single medium is selecting the one most suited to the idea currently being developed. I consider drawing and painting to be the most liberated and personal of mediums. In these, I feel least dependent on others, technologies, or external circumstances that one must adapt to. However, I enjoy alternating the meditation and solitude in which a painting gradually emerges with more social and dynamic forms of media, such as performance, photography, installation, or public art.
The idea of creating a classic author catalog as an unconventional women’s magazine, SADO (2005, 2007, 2015)4, came about during my trip to Paris in 2000. The magazine is distributed in a conventional circulation and has become a specific type of exhibition, inviting even those who don’t visit galleries to step into the world of art. I invited various curators, writers, and artists to create something new for each issue, developed specifically for this purpose. In the context of the internet age and its impact on print media, I now ask myself whether and how to continue its publication today.
I use new media in several of my works. However, I don’t believe that technologies such as AI can truly create — they only generate. The real motivation for creation and selection lies only with humans. We experience changes with varying intensity: the transition to a life with rapidly advancing technologies, climate change, shifts in society and politics, changes in the people around us, and, alongside all of this, changes in our own bodies… Changes are part of us, I am learning to accept them as a gift. I was born in a state called the Czechoslovak Socialist Republic in the territory of today’s Slovakia, experienced a major regime change, the building of a different society and subsequently many other fundamental political and social changes. The external circumstances of my life influence the artistic form, but they are neither the only nor the most decisive factor in the content of my works. After all, like people across continents and centuries, we all experience similar pains and joys, feelings of acceptance or rejection, and long for something greater than ourselves – namely, love.
The text was written in collaboration with Miroslava Urbanová (2024).
1Image: Dorota Sadovská, Luminia, lighting project for Synagogue,1997, Center of contemporary art, Gallery Jan Koniarik in Trnava, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2014_3.htm.
2Image: Dorota Sadovská, Parasites, installation of color photographs, 2002, Museum Samlung Friedrichshof, Austria, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the Slovak National Gallery. www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.IM_100.
3Image: Dorota Sadovská, Portrait of Eva Š., oil on canvas, 200 x 200 cm, 2004, installation in Bellart Gallery, Vienna, Austria, 2019, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2009_04.htm, http://sadovska.sk/newproject/2019_5.htm.
4Image: Dorota Sadovská, SADO, author’s magazine, an event in Slovak, Austrian, Czech, French newsagents and bookshops, 2005-2015. http://sadovska.sk/sado1en.pdf, http://sadovska.sk/sado2en.pdf, http://sadovska.sk/sado3en.pdf.
5Image: Dorota Sadovská, Yellow Space, 220x220x430 cm, spatial installation of 7 paintings, each acrylic on canvas 190x190 cm, 2011, Museum of Art, Žilina, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2011_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2016_3.htm, http://sadovska.sk/newproject/2017_2.htm, http://sadovska.sk/newproject/2012_3.htm, http://sadovska.sk/newproject/2014_4.htm.
6Image: Dorota Sadovská, In the Right Direction, spatial installation of colors photographs, dimension variable, 2011, OFF Photo Festival, Bratislava, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2011_1.htm.
7Image: Dorota Sadovská, BoutiqueS Antishop, installation, C-prints on softshell and author's technique, 2014, Institut Francais de Slovaquie, Bratislava, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2014_1.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_7.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_6.htm.
8Image: Dorota Sadovská, Vivid Dresses, installation and performance, 2015, Ars Electronica 2015, Linz, Austria; dress, seeds, technical cooperation: Michaela Ľuptáková; photo by Tom Mesic. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2015_5.htm, http://sadovska.sk/newproject/2013_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2016_4.htm.
9Image: Dorota Sadovská, Plastic Age, the interactive performance with robotic objects Sadobot, 2019, White Night Festival, October 8th, 2019, Kosice, Slovakia, photo by Marek Gábrik, technical support: Kubriel (Jakub Pišek). Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2019_7.htm, http://sadovska.sk/newproject/2018_2.htm.
10Image: Dorota Sadovská, Family Portrait, family performance, 2019, Atelier XIII Gallery, Bratislava, Slovakia, photo by Vlado Škuta. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2019_1.htm.
11Image: Dorota Sadovská, Rain, video projection on the facade of EP7, 2020, Paris, France, photo by Peter Župník. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2020_1.htm.
12Image: Dorota Sadovská, To Be Close, lenten curtain, 2020, salesian church of St. John Bosco in Bratislava - Trnávka, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2020_3.htm.
13Image: Dorota Sadovská, Madonna Lactans, acrylic on canvas, 160 x 140 cm, 2020, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2020_6.htm.
14Image: Dorota Sadovská, Hunger No.1 (detail), from the series Wounded Canvases, acrylic on canvas, 160 x 190 cm, cut out, 2021, the New Market hall, Bratislava, Slovakia, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. http://sadovska.sk/newproject/2021_4.htm, Wounded Canvas http://sadovska.sk/newproject/2020_7.htm.
15Image: Dorota Sadovská, Blue-Green Christ, oil on canvas, diameter 195 cm, installation on the ceiling, 2021, photo by Dorota Sadovská. Courtesy of the artist. Belvedere http://sadovska.sk/newproject/2022_6.htm, Ruprechtskirche Wien http://sadovska.sk/newproject/2023_1.htm.
– narodená 1973 – študovala (1991 – 1997) a obhájila dizertačnú prácu Prítomnosť v rozhraní (2004) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, záverečný diplom obhájila aj na l’École nationale des beaux-arts de Dijon (1997 – 1999). Absolvovala množstvo zahraničných študijných pobytov a stáží – na Staatliche akademie der Bildende Künste v Stuttgarte (1992), na Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001) a daľšie v Taliansku či Rakúsku a Česku. Je štvornásobnou finalistkou ceny Mladý výtvarník roka / Ceny Oskára Čepana (1997, 1998, 1999, 2001), získala Cenu Nadácie Tatra banky za umenie (2008) a mnoho ďalších ocenení. S projektami Vivid Dresses a BoutiqueS Antishop bola v roku 2015 pozvaná na Ars Electronica v Linzi a v tom istom roku získala za projekt BoutiqueS Antishop Gerfried Stocker Award na Takamatsu Media Art Festival v Japonsku. Jej diela sú súčasťou významných verejných aj súkromných umeleckých zbierok na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Považská galéria umenia v Žiline a ďalšie) i v zahraničí (Národní galerie Praha; The University of Arizona, Museum of Art, Tucson; Albertina a Museum auf Abruf, MA7, Wien; Würth collection a ďalšie).
Rada prepájam kontrasty a na prvý pohľad nespojiteľné veci. S humorom a hravosťou sa snažím vybalancovať protiklady, napríklad krásu symetrie ornamentu s ošklivosťou (Parazity, 1998 – , alebo BoutiqueS Antishop, 2014 – )27, spiritualitu s telesnosťou (Svätí, 1995 – , Byť blízko, 2020)12, starý odpad s novými technológiami (Sadobot – Plastic Age, 2017 – )9, realistický portrét s absenciou tváre (Portréty, 2002 – , Take Your Anti-Selfie, 2018, Family Portrait, 2019, 12+, 2019, Chronos&Kairos, 2024 – )10. Nechávam fotografie utekať proti stene (Správnym smerom, 2011 – )6, plochu mením na priestor (inštalácie a objekty z vlastných malieb, 1999 – ), kreslím prázdnom (Zranené plátna, 2019 – ), banálnou reklamnou formou otváram vážnu tému (Zuzana a starci, 2024) a mnoho ďalších. V súčasnej dobe konštantných turbulentných zmien a spochybňovania základov všetkého si kladiem otázky o podstate umenia, spôsobe jeho prezentácie, relevantnosti tém a formách bytia. Túžim sa čo najviac priblížiť k jedinému bodu stability v nestabilite – objaviť ťažisko tušených protikladov.
Venovať sa prioritne maľbe – realistickej a telesnej – som sa rozhodla až počas študijných ciest po Nemecku v roku 1992. Predtým som bola presvedčená, že maľba nie je pre mňa – že je pristará a zbytočná, ak by mala byť len na ozdobu. Počas nemeckého pobytu ma tam všadeprítomná dominancia abstrakcie a nefiguratívnosti v umení nielen opäť postavila pred otázku po zmysle obrazu, ale aj nasmerovala opačným smerom – k realistickej figúre. V roku 1994 som prvýkrát začala maľovať olejovými farbami a vybrala som si pohľad na ľudské telo v strmej perspektívnej skratke. Zmena uhlu pohľadu je zásadná. Kolmý podhľad alebo nadhľad redukuje telo na znak a v istom zmysle je dosť groteskný. Pri postave svätého Sebastiána maliari v minulosti riešili kompozíciu vertikály stojaceho tela oproti horizontálnym a diagonálnym šípom. Keď sa však na túto scénu pozrieme zvrchu, nič z toho viac neplatí, zmenou perspektívy pozorujeme len akýsi oblakový útvar tela s lúčmi. V súčasnosti sa na mnoho vecí, aj na seba samých, pozeráme odlišne ako v predošlých storočiach. Ja som známe postavy na svojich maľbách zjednodušila, častokrát používam monochróm prepojený s pozadím, sú bez šiat – celkom nahé, takmer bez vlasov, bez predmetov – atribútov či zasadenia do konkrétnejšieho prostredia. Ich životný príbeh je koncentrovaný do jediného gesta. Na tento spôsob zobrazovania mohol mať vplyv môj študijný pobyt vo Francúzsku koncom deväťdesiatych rokov. Zo začiatku som totiž jazyk ovládala iba málo a ľudí naokolo som prežívala predovšetkým pozorovaním pohybov ich tiel.
Jeden z mojich prvých obrazov nesie názov Otázka (1995) a svoje diela považujem skutočne viac za otázky ako za odpovede – a tie často treba hľadať spoločne. Umenie dokáže inteligentne otvárať spoločenský dialóg aj o veciach, o ktorých sa taktne mlčí, ktoré sa vytesňujú ako nepatričné a to aj vo vlastných radoch – výtvarných a intelektuálnych kruhoch. Snažím sa pozrieť sa na staré a už uzavreté námety novým pohľadom. Predsudky máme naozaj všetci, najistejšie ich zbadáme a priznáme až vo chvíli, keď nás už začínajú opúšťať. Zopár predsudkov mi, dúfam, pomohlo prekonať aj materstvo – pretože každá matka je chvíľami nútená zabudnúť na seba. Ja som tým nakoniec získala veľa – istý odstup a nadhľad ohľadom svojej tvorby. Dlho som sa však bránila zobrazovaniu témy materstva. Moja Madona s dieťaťom (2021) nie je uzatvorená do svojho šťastia – s obdivným pohľadom smerom k novorodencovi, ale obracia sa na diváka s otázkou. V perspektívnej skratke som spracovávala aj historický námet Madonna Lactans13 – dojčiacej Madony. Keď som videla ako silne rezonujú tieto obrazy u ľudí, uvedomila som si svoje predsudky. Verím, že tento námet môže bez zosmiešňovania aj dnes patriť do súčasného umenia.
Na začiatku mojich malieb svätých a svätíc bola aj zvedavosť a chuť provokovať starou a akoby už odpísanou témou po novom. Postupne som si uvedomovala ako nám chýba jazyk metafor, mýtov a nemenných princípov. Potrebujeme nielen encyklopedický súbor poznatkov a vedeckých právd, dôležité sú aj príbehy, narácie. Umenie má hovoriť o veľkých túžbach, pomáhať nám nepodľahnúť hoaxom, poverám a manipuláciám najrozličnejších vodcov či populistických politikov. Na príbehoch svätých ma fascinuje ich silná viera v dôležitosť a dôstojnosť každého jednotlivca, vyrastajúca z transcendentného vzťahu k Absolútnu – Bohu. Snažila som sa nájsť, čo z týchto postáv môžeme vnímať ako inšpirujúce aj dnes. Veď napríklad v životopisoch predovšetkým ranokresťanských žien čítame opakujúci sa motív odmietnutia vydaja (privlastňovania si tela ženy bez jej súhlasu) v prospech vlastného duchovného výberu. Myslím si, že mnohým z nás pritom napadne súvislosť a rozdiely so súčasným feminizmom, ktorý vznikol aj na tomto podhubí.
Dôležitejšie, ako držať sa jedného média, je pre mňa zvoliť si to najvhodnejšie k aktuálne formulovanej myšlienke. Kresbu a maľbu považujem za najslobodnejšie a najosobnejšie prostredia. Tu sa cítim najmenej závislá od ďalších ľudí, technológií alebo iných vonkajších okolností, ktorým sa treba prispôsobovať. Meditáciu a samotu, v ktorej pomaly vzniká maľba, však rada prestriedavam so spoločenskejšími a hlučnejšími médiami ako je performance, fotografia, inštalácia alebo umenie vo verejnom priestore.
Nápad spracovať klasický autorský katalóg ako netradičný ženský časopis SADO (2005, 2007, 2015)4 vznikol počas mojej parížskej cesty v roku 2000. Časopis je v bežnej distribúcii a stáva sa špecifickým druhom výstavy s pozvaním vkročiť do sveta umenia aj pre tých, ktorí do galérie nechodia. Prizvala som rôznych kurátorov, kurátorky, spisovateľov a spisovateľky alebo aj umelkyne a umelcov, aby vytvorili pre každé číslo niečo nové na mieru. V kontexte doby internetu a jeho vplyvu na tlačené médiá si kladiem otázku či a ako dnes pokračovať v jeho vydávaní.
Nové médiá používam vo viacerých dielach. Nemyslím si však, že technológie ako napríklad aj AI môžu niekedy naozaj tvoriť – len generujú. Skutočný motív pre tvorbu a výber majú iba ľudia. Rôzne zmeny prežívame rôzne intenzívne: prechod na život s rýchlo sa rozvíjajúcimi novými technológiami, zmenu klímy, zmenami v spoločnosti, politike i v ľudoch naokolo, a do toho vstupuje aj zmena vlastného tela… Zmeny sú našou súčasťou, učím sa ich prijímať ako dar. Narodila som sa v štátnom zriadení s názvom Československá socialistická republika na území dnešného Slovenska, prežila veľkú zmenu režimu, budovanie inej spoločnosti a následne mnoho ďalších zásadných politických a spoločenských zmien. Vonkajšie danosti môjho života sa podieľajú na výtvarnej forme, no nie sú tým jediným a najrozhodujúcejším pre obsahy mojich diel. Veď rovnako ako mnoho ľudí naprieč kontinentmi a stáročiami, všetci prežívame podobné bolesti a radosti, pocity prijatia alebo neprijatia a túžime po veciach väčších ako sme my sami – teda po láske.
Text bol napísaný v spolupráci s Miroslavou Urbanovou (2024).
1Image: Obrázok: Dorota Sadovská, Luminia, svetelný projekt pre synagógu, 1997, Centrum súčasného umenia, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2014_3.htm.
2Obrázok: Dorota Sadovská, Parasites, inštalácia farebných fotografií, 2002, Museum Samlung Friedrichshof, Rakúsko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením Slovenskej národnej galérie.www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.IM_100.
3Obrázok: Dorota Sadovská, Portrait of Eva Š., olej na plátne, 200 × 200 cm, 2004, inštalácia v Bellart Gallery, Viedeň, Rakúsko, 2019, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2009_04.htm, http://sadovska.sk/newproject/2019_5.htm.
4Obrázok: Dorota Sadovská, SADO, autorský magazín, podujatie v slovenských, rakúskych, českých a francúzskych novinových stánkoch a kníhkupectvách, 2005 – 2015. http://sadovska.sk/sado1en.pdf, http://sadovska.sk/sado2en.pdf, http://sadovska.sk/sado3en.pdf.
5Obrázok: Dorota Sadovská, Yellow Space, 220 × 220 × 430 cm, priestorová inštalácia zo 7 malieb, akryl na plátne, 190 × 190 cm, 2011, Považská galéria umenia, Žilina, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky.http://sadovska.sk/newproject/2011_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2016_3.htm, http://sadovska.sk/newproject/2017_2.htm, http://sadovska.sk/newproject/2012_3.htm, http://sadovska.sk/newproject/2014_4.htm.
6Obrázok: Dorota Sadovská, In the Right Direction, priestorová inštalácia farebných fotografií, rozmery variabilné, 2011, OFF Photo Festival, Bratislava, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky.http://sadovska.sk/newproject/2011_1.htm.
7Obrázok: Dorota Sadovská, BoutiqueS Antishop, inštalácia, C-printy na softshelli a autorská technika, 2014, Institut Francais de Slovaquie, Bratislava, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2014_1.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_7.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_6.htm.
8Obrázok: Dorota Sadovská, Vivid Dresses, inštalácia a performance, 2015, Ars Electronica 2015, Linz, Rakúsko; šaty, semená, technická spolupráca: Michaela Ľuptáková; foto: Tom Mesic. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2015_5.htm, http://sadovska.sk/newproject/2013_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2015_4.htm, http://sadovska.sk/newproject/2016_4.htm.
9Obrázok: Dorota Sadovská, Plastic Age, interaktívny performance s robotickými objektmi Sadobot, 2019, festival Biela noc, 8. októbra 2019, Košice, Slovensko, foto: Marek Gábrik, technická podpora: Kubriel (Jakub Pišek). S láskavým dovolením autorky.http://sadovska.sk/newproject/2019_7.htm, http://sadovska.sk/newproject/2018_2.htm.
10Obrázok: Dorota Sadovská, Family Portrait, rodinná performance, 2019, Galéria Atelier XIII, Bratislava, Slovensko, foto: Vlado Škuta. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2019_1.htm.
11Obrázok: Dorota Sadovská, Rain, video projekcia na fasáde EP7, 2020, Paríž, Francúzsko, foto: Peter Župník. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2020_1.htm.
12Obrázok: Dorota Sadovská, To Be Close, pôstna textília, 2020, salesiánsky kostol sv. Jána Bosca v Bratislave - Trnávka, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2020_3.htm.
13Obrázok: Dorota Sadovská, Madonna Lactans, akryl na plátne, 160 × 140 cm, 2020, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2020_6.htm.
14Obrázok: Dorota Sadovská, Hunger No.1 (detail), zo série Wounded Canvases, akryl na plátne, 160 × 190 cm, výrez, 2021, Nová tržnica, Bratislava, Slovensko, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. http://sadovska.sk/newproject/2021_4.htm, Wounded Canvas http://sadovska.sk/newproject/2020_7.htm.
15Obrázok: Dorota Sadovská, Blue-Green Christ, olej na plátne, priemer 195 cm, inštalácia na strope, 2021, foto: Dorota Sadovská. S láskavým dovolením autorky. Belvedere http://sadovska.sk/newproject/2022_6.htm, Ruprechtskirche Wien http://sadovska.sk/newproject/2023_1.htm.
