Andrea Uváčiková
– born 1990 – graduated in graphic arts from the Faculty of Arts of the University of Ostrava (OU). In 2019, she defended her dissertation at the Department of Art Education of Masaryk University in Brno. During her studies, she completed internships at the Studio of Transdisciplinary Studies and the Studio of Graphics at the Academy of Arts in Gdańsk, and later at the Department of Graphics in Cieszyn, Poland. She completed a short research stay at the Vilém Flusser Archive in Berlin. She works as an assistant professor at the Studio of Graphics at the Faculty of Arts of the OU. Her work is characterized by intermedial approaches and reflects topics related to human perception of reality in the era of a hyperproductive society and digital technologies.
I consider being an artist to be a part of my identity, as it is my inner drive that compels me to respond continually to the things happening around me or within me. The sketches, notes, and visual diaries12 that I keep help me navigate the complexity of the world and document my experiences, some of which later become the foundation for larger projects.3 A shared characteristic of the millennial generation, to which I belong, is the rapid rise of digital technologies and social media during our formative years. The contrast between physically experienced reality – our “analogue childhood” – and the onset of synthetic representations of the world through digital media and social networks led me, from the very beginning of my work, to question what we consider to be reality and what factors influence the image of reality that we construct. I began to explore this question primarily through the medium of technical images4, which, at that time, were increasingly influencing human interpretations of reality. A key moment in this exploration was my encounter with the writings of Vilém Flusser5, as well as books focusing on the theory of photography6 and the German philosophy of media.78 Through examining the nature of technical images, I attempt to “peek behind the curtain” of reality representation since the advent of the digital age while also striving to understand the experienced reality and to challenge stereotypical views of it.910 The interest in the background, purpose and methods of reading technical images is, for me, one of the key aspects of my work. This interest has gradually developed into other forms, particularly due to the rapid advancement of digital technologies and the related development of new forms of images that need to be “decoded.”11121314151617181920
The question of what influences our perception of the world and our interpretation of reality is important to me from other equally significant perspectives. These factors are internal in nature and relate to the very essence of the workings of the human brain and psyche.212223242526
I consider every creative act to be political, even if this is not immediately apparent or does not have the ambition to be a priori political. The artist and their work are part of the system in which we live, a system that influences us just as much as creative expression can, in turn, influence it. I see the separation of individual struggles from the social system in which one lives2728 as a major flaw of capitalism. With its exaggerated emphasis on individualism, capitalism has led to the gradual alienation of people not only from themselves but also from one another. In this context, I see art as one of the ways to resist loneliness and individualism through the shared experience, emotion, or idea embodied in a work of art.29
I do not deliberately strive for a distinctly recognisable artistic language, as I do not define originality as a conscious effort to set myself apart. For me, originality is the natural outcome of the processing of unique seen and lived experiences into any artistic form. I perceive form as something that arises from the essence of an idea, emotion, or experience that I want to communicate.30 I do also work individually, but I consider collaboration to be an essential and enriching part of the creative process and a source of new perspectives. Thanks to this, projects arise that allow me to carry out deeper artistic research or to expand the content of a given topic.31323334353637
I see my work as a continuous process, although most of the time, each piece can also stand on its own. For me, art is a tool for understanding both myself and the world around me, and this serves as the internal thread connecting all my work.
In conclusion, as a Slovak, I am deeply sensitive to the current bleak political situation in my home country. I find it unacceptable for anyone to decide who should or should not create, and, even more so, how they should create. Some of us, or our ancestors, remember this from the previous regime. At a time when the fundamental principles of democracy are under threat across Western countries, artistic freedom is more important than ever.
1Image: Andrea Uváčiková, Selected sketches and notes for the upcoming publication, digital drawing, 2024. Courtesy of the artist.
2Image: Andrea Uváčiková, Observation activates the prefrontal cortex, digital drawing, 2024. Courtesy of the artist.
3Image: Andrea Uváčiková, from the series Stability is that Everything is Unstable, digital print, Galerie Nibiru, Ostrava, 2023. Courtesy of the artist.
4Image: Andrea Uváčiková, Publication Original/Laboratory, self-published in a limited edition of 5 copies, appendix to the dissertation: UVÁČIKOVÁ, Andrea. The Technical Image in the Context of Free Graphics. Online. Dissertation. Brno: Masaryk University, Faculty of Education, 2019. Available at: https://theses.cz/id/dmzd56/. Courtesy of the artist.
5FLUSSER, Vilém. Into the Universe of Technical Images. Essays (OSVU), vol. 3. Prague: OSVU, 2001. ISBN 80-238-7569-8.
6BARTHES, Roland. Camera Lucida: Reflections on Photography. 2nd ed., revised. Prague: Agite/Fra, 2005. ISBN 80-866-0328-8.
7KRTILOVÁ, Kateřina and SVATOŇOVÁ, Kateřina (eds.). Medienwissenschaft: Foundations and Current Positions in German Media Philosophy and Theory. Translated by Martin RITTER, Martin POKORNÝ, Petr MAREŠ. Visual Studies. Prague: Academia, 2016. ISBN 978-80-200-2565-4.
8STRÖHL, Andreas. Vilém Flusser (1920–1991): Phenomenology of Communication. Translated by Zuzana JÜRGENS, Jana VYMAZALOVÁ. Prague: Argo, 2016. ISBN 978-80-257-1661-8.
9Image: Andrea Uváčiková, Kodak tester, author's linocuts, A5, exhibition Reality Testing, Pragovka, Prague, 2018. Courtesy of the artist.
10Image: Andrea Uváčiková, Focus tester, projector tester, kinetic object, installation, exhibition Reality Testing, Pragovka, Prague, 2018. Courtesy of the artist.
11When I speak of decoding images, I do not refer to the term from information technology, but to the set of factors that define the circumstances in which a synthetic image is created today – human and non-human entities that create images, the politics of image creation, deep fakes, AI-generated images, corporations and their interests behind the production and distribution of images, the identity of the image, or the algorithms determining what, where, to whom, and for what purpose the image is displayed. For this purpose, I use, for example, tools that disrupt the principles of technology with which the image is meant to be created.
12This is exemplified in the Identities/Faces project (Image 13), where I performatively intervene in the creation of people's portraits in a way that prevents them from being recognized by face recognition software. https://uvacikova.cz/identities-faces/
13Image: Andrea Uváčiková, Identities/Faces, object, performative pyrography, variable dimensions, Action Positions of Graphics, Academy of Art in Banská Bystrica, 2019. Courtesy of the artist.
14I use a similar principle in the project Disturbing Borders – a Laboratory of Apperception (Image 15), https://uvacikova.cz/disturbing-borders-a-laboratory-of-apperception/, where I manipulate generated portraits to prevent face recognition by digitally drawing bodies and lines over the portraits, thereby making visible the process that AI performs in the background during detection.
15Image: Andrea Uváčiková, Disturbing Borders – a Laboratory of Apperception, video, 6:10', https://www.youtube.com/watch?v=O3TyhOd0uAk&t=17s, Screensaver Gallery, Brno, 2020. Courtesy of the artist.
16On another level, I use the image as an entry point into the world of the object, for example, in the Digital Field project. It also highlights the material nature of virtual objects: https://uvacikova.cz/digitalni-pole/ (Image 17,18,19,20).
17Image: Andrea Uváčiková, Digital Fields, installation (graphics, graphite, augmented reality), Fields in Plural, Pragovka Gallery, Prague, 2022. Courtesy of the artist.
18Image: Andrea Uváčiková, Digital Fields, installation (graphics, graphite, augmented reality), Fields in Plural, Pragovka Gallery, Prague, 2022. Courtesy of the artist.
19Image: Andrea Uváčiková, Digital Fields, installation (graphics, graphite, augmented reality), Fields in Plural, Pragovka Gallery, Prague, 2022. Courtesy of the artist.
20Image: Andrea Uváčiková, Digital Fields, installation (graphics, graphite, augmented reality), Fields in Plural, Pragovka Gallery, Prague, 2022. Courtesy of the artist.
21Factors such as dysfunctional family relationships, traumas unconsciously passed down from one generation to the next, caused by circumstances beyond the nuclear family - and in our countries also related to the legacy of 20th-century totalitarian regimes - began to form for me from an undefined, enduring feeling of chaos into one of the foundations of my work today. Against the backdrop of trauma theory and attachment theory, I investigate how behavioral and experiential patterns are etched into the human brain and how their rewriting can be manipulated. The project is constantly evolving, with its components including automatic drawings created during seminars on trauma that I attended, as well as their manipulated versions in the form of digital prints, memory foam objects, etc. (Image 22, 23).
22Image: Andrea Uváčiková, My Brain is a Memory Foam (+ sketches), 120x96, memory foam, UV print, 2024. Courtesy of the artist.
23Image: Andrea Uváčiková, Hibernation, digital print, A4, 2024. Courtesy of the artist.
24Automatic drawings created during psychotherapy seminars and their generative transformations (suggesting the possibility of endlessly generating situations from automatic behavior, which occurs in people with disrupted emotional attachment), combined with images of disrupted object permanence (as a cause), create an infinite number of situations that are rationally ungraspable. (Image 25, 26).
25Image: Andrea Uváčiková, Automatic Drawings and Manipulations, drawing, digital intaglio print, A4, 2024. Courtesy of the artist.
26Image: Andrea Uváčiková, From the Series Stability of the Object, digital intaglio print, A4, 2024. Courtesy of the artist.
27This phenomenon is discussed by, for example, Mark Fisher in his book: FISHER, Mark. K-punk: A Selection of Texts. Ostrava: University of Ostrava, Faculty of Art, 2022. ISBN 978-80-7599-253-6.
28Image: Andrea Uváčiková, The Clouds Torn and Ceased to Cover the Universe, https://www.youtube.com/watch?v=6OaCntVEwEk. Courtesy of the artist.
29Image: Andrea Uváčiková, Don’t Try / Don’t Cry, digital drawing, 2025. Courtesy of the artist.
30Intermediality is a natural way of creating for me. I most often use the medium of drawing, digital drawing, photography, printmaking, video, text, and performative elements.
31I work intensively with Zuzana Bartošová, with our projects primarily focusing on the object, often in the form of text, critically reflecting a specific place (Image 32), phenomenon (Image 33, 34), or extending into criticism of the conditions of artistic work (Image 35). We also explore the possibilities of materials for 3D printing with regard to ecological impact.
32Image: Andrea Uváčiková, txt.5.0, Life, colab. Zuzana Bartošová, set of site-specific texts in public space, 3D printed from a water-soluble material, variable dimensions, Kukačka Festival, Ostrava, 2019. Courtesy of the artist.
33Image: Andrea Uváčiková, Method of the Glacier, colab. Zuzana Bartošová, view of the installation, 3D printed from a water-soluble material, interactive object, text, Galerie města Plzně, 2023. Courtesy of the artist.
34Image: Andrea Uváčiková, Method of the Glacier, HOT, colab. Zuzana Bartošová, 3D printed from a water-soluble material, time-based object, Galerie města Plzně, 2023. Courtesy of the artist.
35Image: Andrea Uváčiková, 100€ — From Optimal to Fatal, colab. Zuzana Bartošová, 3D printed from a water-soluble material, Scooter VI., Ján Koniar Gallery, Trnava, 2024. Courtesy of the artist.
36I also consider my collaboration with Klára Kusa to be important. Our collaboration is based on a shared interest in the functioning of the human brain and psyche, particularly concerning the relationship between individual human experience and the impact of capitalist society on human life (Image 37).
37Image: Andrea Uváčiková, Not Everything Comes from the Human, the Center is Elsewhere, digital print – object, from the joint exhibition The Center is Elsewhere with Klára Kusa, Sibiř Gallery, Brno, 2023. Courtesy of the artist.
– narodená 1990 – vyštudovala grafiku na Fakulte umění Ostravské univerzity (OU). V roku 2019 obhájila dizertačnú prácu na Katedre výtvarnej výchovy Masarykovej univerzity v Brne. Počas štúdia absolvovala stáže v Ateliéri transdisciplinárnych štúdií a v ateliéri Grafiky na Akadémií umenia v Gdańsku, neskôr aj na Katedre grafiky v poľskom Tešíne. Absolvovala krátky výskumný pobyt v Archíve Viléma Flussera v Berlíne. Pôsobí ako odborná asistentka v Ateliéri grafiky na Fakulte umení OU. Jej tvorba sa vyznačuje intermediálnymi prístupmi a reflektuje témy súvisiace s ľudským vnímaním reality v dobe hyperproduktívnej spoločnosti a digitálnych technológií.
Byť umelcom považujem za súčasť svojej identity, pretože sú to moje vnútorné pohnútky, ktoré ma nútia neustále reagovať na veci, ktoré sa okolo mňa alebo vo mne dejú. Skice, poznámky či vizuálne denníky12, ktoré si vediem, mi pomáhajú vyrovnať sa so zložitosťou sveta a zaznamenať svoje prežívanie a niektoré sa stávajú základom pre väčšie projekty.3 Spoločným menovateľom generácie mileniálov, do ktorej patrím, bol rýchly nástup digitálnych technológií a sociálnych médií počas formatívnych rokov nášho života. Kontrast fyzicky prežívanej skutočnosti – „analógového detstva“ a nástupu syntetických reprezentácií sveta a sociálnych sietí vo mne už v počiatkoch mojej tvorby podnecoval otázky týkajúce sa toho, čo považujeme za realitu a aké faktory majú na náš obraz reality, ktorý si konštruujeme, vplyv. Túto otázku som začala skúmať primárne skrz médium technického obrazu4, ktorý začal mať v tej dobe čoraz väčší vplyv na ľudské interpretovanie skutočnosti. Iniciačným momentom boli pre mňa texty Viléma Flussera5 ale aj knihy zamerané na teóriu fotografie6 alebo na nemeckú filozofiu médií.78 Skúmaním podstaty technických obrazov sa pokúšam „nahliadnuť za oponu“ zobrazovania skutočnosti od počiatku nástupu digitálnej epochy, ale taktiež porozumieť zažívanej realite a narúšať stereotypné pohľady na ňu.910 Záujem o pozadie, účel a spôsoby čítania technických obrazov považujem vo svojej tvorbe za jeden z kľúčových. Postupne sa vyvíja do ďalších foriem, a to hlavne vďaka rýchlemu vývoju digitálnych technológií a s tým súvisiaceho vývoja nových foriem obrazov, ktoré je potrebné „dekódovať“.11121314151617181920
Otázka, čo všetko má vplyv na naše vnímanie sveta a interpretáciu reality, je pre mňa dôležitá aj z iných, nemenej podstatných hľadísk. Tieto faktory sú interného charakteru a týkajú sa samotnej podstaty fungovania ľudského mozgu a psychiky.212223242526
Každý tvorivý akt považujem zároveň za politický, aj keď to nie je na prvý pohľad zjavné, alebo nemá ambície byť a priori politický. Autor a jeho dielo sú totiž súčasťou systému, v ktorom žijeme, a ktorý na nás vplýva rovnako, ako môže výsledok tvorby spätne vplývať na systém. Separovanie problémov jednotlivca od spoločenského systému, v ktorom žije2728 vnímam ako výrazný nešvár kapitalizmu, ktorý s prehnaným dôrazom na individualizmus dospel k postupnému odcudzeniu človeka od samého seba, ale aj ľudí navzájom. Umenie je pre mňa v tomto kontexte aj jeden zo spôsobov, ako bojovať proti osamelosti a individualizmu pomocou spoločne zdieľaného zážitku, pocitu, či myšlienky diela.29 Cielene sa nesnažím o špecificky rozpoznateľný výtvarný jazyk, pretože originalitu nevnímam ako vedomú snahu odlíšiť sa. Originalita je pre mňa prirodzeným výsledkom spracovania jedinečného videného a zažitého obsahu do akejkoľvek umeleckej formy. Formu vnímam ako niečo, čo vyplýva z podstaty myšlienky, alebo pocitu či zážitku, ktorý chcem sprostredkovať.30 Pracujem aj individuálne, no spoluprácu považujem za podstatnú a obohacujúcu súčasť tvorivého procesu, ako aj zdroj nových perspektív. Vďaka tomu vznikajú projekty, ktoré mi umožňujú uskutočniť hlbší umelecký výskum alebo obsahové rozšírenie danej problematiky.31323334353637
Svoju tvorbu považujem za kontinuálny proces, aj keď väčšinou každé dielo môže fungovať tiež samostatne. Umenie je pre mňa nástroj na porozumenie samej sebe a vonkajšiemu svetu, a to vnímam ako vnútorné pojítko celej mojej tvorby.
Záverom by som sa chcela vyjadriť k tomu, že ako Slovenka citlivo vnímam súčasnú bezútešnú politickú situáciu vo svojej rodnej krajine a považujem za neprípustné, aby si ktokoľvek dovolil rozhodovať o tom, kto by mal či nemal – a už vôbec nie ako – tvoriť. To si niektorí z nás alebo našich predkov pamätajú z minulého režimu. Sloboda v tvorbe je dnes, v dobe ohrozenia základných princípov demokracie naprieč západnými krajinami, dôležitá viac než kedykoľvek predtým.
1Obrázok: Andrea Uváčiková, Vybrané skice a poznámky k pripravovanej publikácii, digitálna kresba, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
2Obrázok: Andrea Uváčiková, Pozorovanie aktivuje prefrontálny kortex, digitálna kresba, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
3Obrázok: Andrea Uváčiková, z cyklu Stability is that Everything is Unstable, digitálna tlač, Galerie Nibiru, Ostrava, 2023. S láskavým dovolením umelkyne.
4Obrázok: Andrea Uváčiková, Publikácia Original/Laboratoř, tlač vlastným nákladom v množstve 5 ks, príloha dizertačnej práce: UVÁČIKOVÁ, Andrea. Technický obraz v kontexte vol'nej grafiky. Online. Disertační práce. Brno: Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta. 2019. Dostupné z:https://theses.cz/id/dmzd56/. S láskavým dovolením umelkyne.
5FLUSSER, Vilém. Do universa technických obrazů. Eseje (OSVU), sv. 3. Praha: OSVU, 2001. ISBN 80-238-7569-8.
6BARTHES, Roland. Světlá komora: poznámka k fotografii. Vyd. 2., upravené. Praha: Agite/Fra, 2005. ISBN 80-866-0328-8.
7KRTILOVÁ, Kateřina a SVATOŇOVÁ, Kateřina (ed.). Medienwissenschaft: východiska a aktuální pozice německé filosofie a teorie médií. Přeložil Martin RITTER, přeložil Martin POKORNÝ, přeložil Petr MAREŠ. Vizuální studia. Praha: Academia, 2016. ISBN 978-80-200-2565-4.
8STRÖHL, Andreas. Vilém Flusser (1920-1991): fenomenologie komunikace. Přeložil Zuzana JÜRGENS, přeložil Jana VYMAZALOVÁ. Praha: Argo, 2016. ISBN 978-80-257-1661-8.
9Obrázok: Andrea Uváčiková, Kodak tester, autorské linorezy, A5, výstava Reality Testing, Pragovka, Praha, 2018.
10Obrázok: Andrea Uváčiková, Focus tester, Projektor tester, kinetický objekt, inštalácia, výstava Reality Testing, Pragovka, Praha, 2018. S láskavým dovolením umelkyne.
11Ak hovorím o dekódovaní obrazov, nemám na mysli termín z oblasti informačných technológií, ale súbor faktorov, ktoré definujú okolnosti vzniku syntetického obrazu dnes – ľudské a neľudské entity, ktoré dokážu vytvárať obrazy, politika tvorby obrazu, deep fakes, AI generované obrazy, korporácie a ich záujmy stojace za vyrábaním a distribúciou obrazov, identita obrazu či algoritmy určujúce čo, kde, komu a za akým účelom sa zobrazuje. Za týmto účelom využívam ku príkladu nástroje, ktoré narúšajú princípy technológie, ktorými má byť daný obraz vytvorený.
12Jedná sa napríklad o projekt Identities/Faces (obr. 7), kde performatívne vstupujem do vytvárania portrétov ľudí tak, aby nemohli byť rozpoznané softwarom pre face recognition.https://uvacikova.cz/identities-faces/.
13Obrázok: Andrea Uváčiková, Identities/Faces, objekt, performatívna pyrografika, variabilné rozmery, Akčné polohy grafiky, Akadémia umenia v Banskej Bystrici, 2019. S láskavým dovolením umelkyne.
14Podobný princíp využívam v projekte Disturbing Borders – a Laboratory of Apperception (obr. 15), https://uvacikova.cz/disturbing-borders-a-laboratory-of-apperception/, kde manipulujem s generovanými portrétmi tak, aby som zabránila možnosti rozpoznania tvárí tým, že digitálne kreslím do portrétov body a čiary a zviditeľňujem tým proces, ktorý vykonáva na pozadí AI pri ich detekovaní.
15Obrázok: Andrea Uváčiková, Disturbing Borders – a Laboratory of Apperception, video, 6:10‘, https://www.youtube.com/watch?v=O3TyhOd0uAk&t=17s, Screensaver Gallery, Brno, 2020. S láskavým dovolením umelkyne.
16V ďalšej rovine využívam obraz ako vstupnú bránu do sveta objektu, napríklad v projekte Digitální pole. Ten tiež poukazuje na materiálnu podstatu virtuálnych objektov: https://uvacikova.cz/digitalni-pole/ (obr. 17, 18, 19, 20).
17Obrázok: Andrea Uváčiková, Digitální pole, inštalácia (grafika, grafit, augmentovaná realita), Pole v množném čísle, Pragovka gallery, Praha, 2022. S láskavým dovolením umelkyne.
18Obrázok: Andrea Uváčiková, Digitální pole, inštalácia (grafika, grafit, augmentovaná realita), Pole v množném čísle, Pragovka gallery, Praha, 2022. S láskavým dovolením umelkyne.
19Obrázok: Andrea Uváčiková, Digitální pole, inštalácia (grafika, grafit, augmentovaná realita), Pole v množném čísle, Pragovka gallery, Praha, 2022. S láskavým dovolením umelkyne.
20Obrázok: Andrea Uváčiková, Digitální pole, inštalácia (grafika, grafit, augmentovaná realita), Pole v množném čísle, Pragovka gallery, Praha, 2022. S láskavým dovolením umelkyne.
21Faktory ako napr. dysfunkčné vzťahy v rodine, traumy nevedome prenášané z jednej generácie na druhú, spôsobené okolnosťami mimo nukleárnu rodinu, v našich krajinách súvisiace aj s dedičstvom totalitných režimov 20. storočia, sa u mňa začali z neurčitého dlhoročného pocitu chaosu formovať do jedného z ďalších východísk mojej tvorby dnes. Na pozadí teórie traumy a vzťahovej väzby skúmam, akým spôsobom sa do ľudského mozgu vpisujú vzorce správania, či prežívania a akým spôsobom sa dá manipulovať s ich prepisom. Projekt je neustále v procese, jeho súčasťami sú automatické kresby vzniknuté počas seminárov o traume, ktoré som absolvovala, ďalej ich manipulované verzie vo forme digitálnych tlačí, objekty z pamäťovej peny atd. (obr. 22, obr. 23).
22Obrázok: Andrea Uváčiková, My brain is a memory foam (+ sketches), 120x96, pamäťová pena, UV tlač, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
23Obrázok: Andrea Uváčiková, Hibernácia, digitálna tlač, A4, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
24Automatické kresby vznikajuce počas psychoterapeutických seminárov a ich generativne transformacie (naznacujuce moznost nekonecneho generovania situacii z automatického správania, ku ktorému dochádza u ludi s narusenou citovou vazbou) v kombinacii s obrazmi narušenia stálosti objektu (ako príčiny) vytvára nekonečne množstvo racionálne neuchopitelnych situácií.(obr. 25, 26).
25Obrázok: Andrea Uváčiková, Automatické kresby a manipulácie, kresba, digitálna ingustová tlač, A4, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
26Obrázok: Andrea Uváčiková, Z cyklu Stálosť objektu, digitálna ingustová tlač, A4, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
27Na tento fenomén upozorňuje napr. Mark Fisher v knihe: FISHER, Mark. K-punk: výběr z textů. Ostrava: Ostravská univerzita, Fakulta umění, 2022. ISBN 978-80-7599-253-6.
28Obrázok: Andrea Uváčiková, Mraky sa potrhali a prestali zakrývať vesmír, https://www.youtube.com/watch?v=6OaCntVEwEk. S láskavým dovolením umelkyne.
29Obrázok: Andrea Uváčiková, Don’t Try / Don’t Cry, digitálna kresba, 2025. S láskavým dovolením umelkyne.
30Intermedialita je pre mňa prirodzený spôsob tvorby. Najčastejšie využívam médium kresby, digitálnej kresby, fotografie, grafiky, videa, textu, či performatívne prvky.
31Intenzívne spolupracujem so Zuzanou Bartošovou, pričom naše projekty majú primárny záujem o objekt, často vo forme textu, kriticky reflektujúci konkrétne miesto (obr. 32), fenomén (obr. 33, 34) alebo s presahom do kritiky podmienok umeleckej práce. (obr. 35) Skúmame taktiež možnosti materiálov pre 3D tlač s ohľadom na ekologickú záťaž.
32Obrázok: Andrea Uváčiková, txt.5.0, Život, colab. Zuzana Bartošová, súbor site specific textov vo verejnom priestore, 3D tlač z vodou rozpustného materiálu, variabilné rozmery, Festival Kukačka, Ostrava, 2019. S láskavým dovolením umelkyne.
33Obrázok: Andrea Uváčiková, Metoda ledovce, colab. Zuzana Bartošová, pohľad do inštalácie, 3D tlač z vodou rozpustného materiálu, interaktívny objekt, text, Galerie města Plzně, 2023. S láskavým dovolením umelkyne.
34Obrázok: Andrea Uváčiková, Metoda ledovce, HOT, colab. Zuzana Bartošová, 3D tlač z vodou rozpustného materiálu, time-based objekt, Galerie města Plzně, 2023. S láskavým dovolením umelkyne.
35Obrázok: Andrea Uváčiková, 100€ — Od optimálneho k fatálnemu, colab. Zuzana Bartošová, 3D tlač z vodou rozpustného materiálu, Skúter VI., Galéria Jána Koniarka, Trnava, 2024. S láskavým dovolením umelkyne.
36Za podstatnú považujem aj spoluprácu s Klárou Kusou. Naša kolaborácia má spoločný základ v záujme o fungovanie ľudského mozgu a psychiky s ohľadom na problematiku vzťahu individuálneho ľudského prežívania a dopadov kapitalistickej spoločnosti na život človeka (obr. 37).
37Obrázok: Andrea Uváčiková, Nie všetko vychádza z človeka, stred je inde, digitálna tlač – objekt, zo spoločnej výstavy Stred je inde s Klárou Kusou, galerie Sibiř, Brno, 2023. S láskavým dovolením umelkyne.
